Ohliadnime sa dnes za takmer osemročným pôsobením vlád pod vedením Mikuláša Dzurindu. Spomeňme zopár faktov, postrehov a dojmov. Začnime od povestných volieb v roku 1998. Niesli sa v znamení nutnosti zvrhnutia „mečiarizmu“. Podarilo sa dosiahnuť pomerne vysokú volebnú účasť, veď šlo o vstup do EÚ, OECD a NATO. Zmienené politické, vojenské a najmä hospodárske zoskupenia nám mali zabezpečiť demokraciu, zvýšený prílev zahraničných investícií a tiež zlepšiť životnú úroveň obyvateľov. Nasledovalo obdobie, kedy pravicové úsilie o privatizáciu štátneho majetku a reformy, o akých sa našim ľuďom ani nesnívalo, brzdila najmä koaličná strana SDĽ. Do koalície sa dostala, kvôli dosiahnutiu ústavnej väčšiny, tiež strana SMK. Začali prebiehať prístupové rokovania s EÚ a NATO. Ako všetci vieme, do EÚ sme sa „šťastne“ dostali len s výrazným ústupkom Rakúšanom a síce s prísľubom odstavenia elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Na Slovensku začala pôsobiť spravodajská televízna stanica TA 3, ktorá nepotrebovala ani koncesionárske poplatky a nepotrebovala dokonca ani vysielať reklamu. Všetci a všetko sa pripravovalo na „osudové“ voľby 2002. A podarilo sa! Takmer čisto pravicová koalícia! A s tým spojený triumfálny nástup kapitalizmu najtvrdšieho razenia. Podľa zahraničných pozorovateľov sa Slovensko stalo reformným laboratóriom Európy. Zhrňme si fakty. Začnime dôležitými ukazovateľmi, ktorými sú nesporne nezamestnanosť, reálne mzdy a zahraničná zadlženosť. Nezamestnanosť sa oproti obdobiu „mečiarizmu“ zvýšila, reálne mzdy sa nezvýšili. Zahraničná zadlženosť sa takmer zdvojnásobila. Pritom sa však masívne privatizovalo. Napríklad v roku 1995 dlh predstavoval sumu 11,2 mld. USD. Dnes je to okolo 19 mld. USD. Financmajster Mikloš sa veru chváliť nemôže. V príleve zahraničných investícií sme popri našim susedom obstáli iba v jedinom roku. V tom, v ktorom sme predali podiel v SPP. Po predaji SPP cena plynu začala súvisieť aj s cenou ropy (zatiaľ len ak ropa zdražie). Zdražuje sa už nie raz, ale dvakrát ročne. A zdražuje sa vôbec všetko a neustále. V EÚ sme v mnohých hospodárskych ukazovateľoch na posledných miestach rebríčkov. Za nešťastné môžeme považovať argumentovanie príťažlivosti Slovenska pre investovanie tým, že sme lacnou pracovnou silou. Tiež nadšené spojenectvo pána Dzurindu s USA, ďalej jeho vyhlásenia o dvojnásobných platoch, dobehnutí Rakúska, o tigrovi Európy a podobne. Pozitívami rokov 1998 až 2006 sú nesporne zrušenie povinnej vojenskej služby, príchod dvoch automobiliek, mierne posilnenie meny a hoci to znie neúprimne, aj zvýšenie politickej kultúry.
MarekBrna
