Pri nedávnom výsledku výskumov Eurostatu dostali súčasná a najmä predchádzajúce vlády vysvedčenie. Vysvedčenie, za ktoré ak by malo vyjadrovať prospech v škole, čakal by žiaka doma možno výprask (to snáď nie) a možno len poľutovanie. Veď ani rodičia sa neučili na výborné. Vysvedčenie od Eurostatu naši politici prestáli bez ujmy na zdraví aj bez ľutovania. Veď sa nič nedeje, ideme ďalej. Ono to až taká pravda s tou našou chudobou nie je.
Eurostat má divné praktiky výpočtov a posudzovania. My sa spoliehajme na naše nezávislé štatistické úrady. Že si nemôžeme dovoliť jesť každý druhý deň rybu a že je u nás luxus kúpiť si auto? Ryby u nás ľuďom až tak nechutia a na toľko áut nemáme zatiaľ vybudovanú dopravnú infraštruktúru (diaľnice, obchvaty, križovatky, parkoviská).
Kardinálnym problémom Slovenskej republiky je obrovská nezamestnanosť. Ak sa vraví o tom, že dnešní absolventi stredných a vysokých škôl majú problém nájsť si pre seba vhodné, perspektívne zamestnanie, väčšinou sú všetky vhodné a perspektívne miesta obsadené, niečo na tom pravdy určite je. Vravím to s istotou, pretože žijem v údajne najrozvinutejšom regióne našej vlasti, ale zato polovica mojej rodiny pracuje v zahraničí a zo širokého okruhu známych je to tiež údel mnohých. A ak sa dostane mladá (perspektívna) dievčina na miesto operky v Anglicku, znamená to v dnešných časoch obšťastnenie rodičov a zrejme aj štátu.
Nezamestnanosť na Slovensku dosahuje úroveň približne 16%. Dávky v nezamestnanosti tvoria spolu takú horibilnú sumu, že jej výška sa v novinách pre istotu neuvádza. Ide o začarovaný kruh. Veľkou skupinou nezamestnaných prichádzame zároveň o odvodovú sumu, ktorú by ako pracujúci odvádzali, čím by sa samotné odvody mohli znižovať. Ale štát už viacej pracovných miest vo verejnom sektore zrejme nevytvorí, na rade sú podnikatelia. Tí sa sťažujú zase na spomínané vysoké odvodové zaťaženie a ani zvýšenie minimálnej mzdy by asi neprijímali s radosťou.
A sme doma... Marek Brna
