Začiatok jeho terajšej tvorby spadá do obdobia, keď bola rozpustená hudobná skupina Modul, v ktorej Ľuboš hrával. Každý z hudobníkov sa snažil presadiť na inom poli, ako je hudobné. On sám začal s podnikaním opatrne, malou prevádzkou na rámovanie obrazov. Časom zistil, že sa naňho obracia rôzna klientela s prosbou o radu či o kontakt, kde zohnať rozličné výtvarné potreby a pomôcky. A tak, keďže si kedysi sám pre seba kreslil rozličné obrázky, neváhal, prihlásil sa na výtvarný kurz pre dospelých pri ZUŠ v Senici a následne rozšíril oblasť svojho podnikania i na pomôcky pre výtvarníkov.
„Keby som výtvarnícke potreby nemal sám v praxi odskúšané, tak by to dopadlo asi tak, ako keď vám v predajni s fotopotrebami radí a fotoaparáty predvádza zdravotná sestra! Tak som začal sám aktívne tvoriť.“ Ako sám priznáva, v samotných začiatkoch skúšal okopírovať rôzne výtvarné diela. Potom sa zameral na techniku maľovania kopírovaného umelca. To ho dnes absolútne neuspokojuje a ide svojou vlastnou výtvarnou cestou, nech je akokoľvek zakrivená či kľukatá. Tu sa prejavila Ľubošova skromnosť, ktorú po ňom zdedil i jeho syn súťažiaci v Superstar. Nehanbí sa priznať, že sa niečo učil od druhých! „Nemám vyhradenú techniku maľby, ktorá by bola moja naj. Začínal som s temperou, z ktorej som prešiel na olejomaľbu. Skúšal som pastel. Skrátka, nevyhýbam sa žiadnej technike a žiadna nie je v mojej tvorbe dominantná. Skôr ma baví kombinovať techniky maľby, ba dokonca skúšam a snažím sa vymyslieť nejaký ten fígeľ v technike výtvarnej tvorby sám.“
Ľubošovými vzormi sú Cézane, či akademický maliar Pavol Kráľ. Fascinujú ho rôzne prírodné námety, zátišia, ktoré sa snaží zobraziť v modernom expresionistickom výraze. V tomto duchu s niesli i jeho dve ocenené diela na Výtvarnej Senici.
V svojej dielni má vyhradený kútik i pre malý ateliér, v ktorom trávi čas hlavne po práci a kde si z času na čas i sám pre seba zahrá trebárs na basovú gitaru. „Hudba a výtvarné umenie majú veľa spoločného. Koľko je hudobníkov, čo sa snažili preniesť svoje fantázie na plátno a tak isto i naopak. Je veľa výtvarníkov, ktorí sa odreagúvajú a zároveň načerpávajú ďalšiu inšpiráciu pre svoju tvorbu práve hraním na rôzne hudobné nástroje.“
Ľuboš ako správny živnostník, aktívne tvorí hlavne v neskorých večerných hodinách. Nevyhovára sa na nedostatok voľného času, ale snaží sa ho pre svoju záľubu i vytvoriť. Niekto by povedal, že maľovať pri umelom osvetlení nebude to pravé orechové, ale ako Ľuboš sám hovorí: „Farby nanesené na plátno pri umelom osvetlení vyznejú na dennom svetle agresívnejšie a zároveň i expresívnejšie, takže stačí len mierne doladiť detaily a takmer hotový obraz môže zhodnotiť môj prvý kritik, ktorým je moja priateľka a zároveň kolegyňa v práci Janka.“
Práca v ateliéri ale neznamená, že by sa snáď Ľuboš vyhýbal konfrontácii či spolupráci s inými výtvarníkmi. Práve naopak! Dva krát v roku absolvuje s „partiou z celého Slovenska“ výtvarné dielne v rôznych kútoch našej domoviny, kde spolu tvoria, komentujú si svoje diela a prizvaní odborníci z radov akademických maliarov ich snahu patrične a po práve skritizujú, poradia ...
„Vynikajúca je plodná spolupráca s kolegami z ZUŠ formou hodnotenia svojich diel, kde nehľadáme medzi sebou akúsi rivalitu, kto je lepší, ale snažíme sa o vzájomnú pomoc pri riešení problémov. Tak isto ma baví samoštúdium vo forme listovania v odborných časopisoch či knihách o rôznych výtvarníkoch a ich dielach.“
V tomto smere vlastní Ľuboš už dosť rozsiahlu odbornú a životopisnú bibliotéku. Ľubomír Miča st. si v svojej „rámarni“ neprihrieva len vlastnú polievočku, ale v jeho minigalérii nájdete výtvarné práce i ostatných výtvarníkov a fotografov regiónu, takže keď idete v Senici náhodou okolo amfiteátru a zastavíte sa na sekundu - dve v jeho prevádzke, verte, že i keď si nič neobjednáte, tak aspoň využijete možnosť zhliadnutia prác Ľuboša i ďalších našich umelcov. Tá chvíľa zastavenia za to stojí!
Text a foto: HaM