Kto si v sobotu neprivstal, prišiel o veľkolepé divadlo, aké sa väčšinou odohráva len v blízkom okruhu rodiny a za plotom. Jeho začiatok prezradí len posledné zúfalé kvičanie a často ukončí zúfalé hromženie gazdinej, keď sa samozvaným kuchárom podarí zabíjačkové (po sekulsky karminove) výrobky presoliť či prekoreniť.
V Sekulách sa tentoraz zabíjačka odohrala pred kultúrnym domom, do ktorého sa v prípade zlého počasia zmestí viac ľudí. Nevďačnú úlohu „žalárnika“ na piatkovú noc na seba opäť prevzal Konštantín Kudla. Hoci sa chlapi zastrájali, že mu tentoraz prasiatko, ktoré do Sekúl priviezli až zo Smolinského, z chlieva ukradnú, opäť mali smolu. „Vedel som, že si trúfnu až v noci, preto som si navečer zdriemol. V noci sa mi strážilo dobre, pretože mám spoľahlivého psa. Toho by mohol odlákať len niekto z domácich a tých som držal pod dozorom,“ usmieval sa Konštantín Kudla a ako dobrý gazda hostí poponúkal nielen „ostrým“, ale aj tradičnými fašiangovými božími milosťami.
„Možno nám to vyjde o rok,“ nedal sa Jozef Húšek a dodal, že by mu tú hanbu mali spraviť v čo najbližších plánovaných ročníkoch zabíjačky, pretože váha prasiatka sa každým rokom zvyšuje a len-tak vyštvať dvestokilovú svinku z chlieva už nebude ľahké. „Možno, že tretí ročník bude bez tej svine,“ zažartoval, no Konštantín Kudla sa zastrája, že sa im to nikdy nepodarí.
Oproti minulému roku sa na priebehu zabíjačky veľa nezmenilo. Len železnú trojnožku vystriedali klasické drevené rémy a do sály kultúrneho domu si Milan Pribila v klávesoch priniesol takmer celú kapelu. Vraj preto, aby sa všetci mohli zabávať, zaspievať si a pochutnať si na tradičnej zabíjačke až do neskorej noci.
„Našim cieľom je, aby sa tu ľudia z dediny cítili dobre, aby dedina bola taká... súdržnejšia,“ dodáva Jozef Húšek.
Hoci do Popolcovej stredy ostáva viac ako týždeň, fašiangy sú v Sekulách v plnom prúde a vyvrcholia v utorok 28, februára pochovávaním basy. Ale o tom až nabudúce.
Gabo Kopúnek
