Pred dvadsiatimi rokmi
prišla do Senice sálovka
Počas štúdií v Bratislave hrával Ivan Šteffek Bratislavskú ligu sálového futbalu za družstvo Média Bratislava. Tento druh futbalu ho tak upútal, že po návrate zo štúdií sa rozhodol založiť aj v Senici organizovaný sálový futbal. Založil družstvo 1. SF Onyx Senica a spoločne s Ľubošom Ličkom, Pavlom Hnátom a Deziderom Náhlovským vyvinuli snahu založiť Senickú ligu sálového futbalu (SLSF) pod hlavičkou bývalého MsV SZM. Vo vtedy jedinom regionálnom týždenníku Záhorák vyšla výzva a formou návratiek sa okamžite zaplnilo 20 plánovaných miest, hoci podľa záujmu by sa dali urobiť aj dve ligy.
Na turistických pochodoch z množstva debát o sálovke získal ďalšieho zanietenca Jara Tobiáša, ktorý bol neskôr dušou senickej sálovky. Postupne sa do organizačných činností zapojili i ďalší vedúci družstiev, ako Julo Dieneš, Ján Rusňák, Pavol Hnát, Juraj Hutta, Jozef Morávek, Jozef Komorný, Libor Cisár, Pavol Žák, Peter Hnát, Peter Piskla a ďalší. V úvodnom ročníku štartovalo 18 mužstiev zo Senice a dve mimosenické - Cerová a Čáry. Postupne sa zo Senickej ligy stala celookresná a neskôr aj celooblastná záležitosť, keď sa prihlasovali mužstvá aj z väčších vzdialeností, napr. Plavecké Podhradie, Borský Sv. Jur, Kúty, kvalifikáciu o postup hrali dokonca aj Dráhovce z okresu Trnava.
„Táto myšlienka vznikla počas debát pri pive, keď s nami bol aj šéf bývalého SZM Milan Zburín. Pozval ma na výbor, kde som im predostrel myšlienku zorganizovať dlhodobú súťaž v sálovom futbale v Senici, čo sa nakoniec aj podarilo. Tento šport priniesol aktivitu pre množstvo futbaluchtivých ľudí rôznych vekových kategórií.
Týždeň čo týždeň ich prichádzalo do telocvične takmer tristo. Najstarším prihláseným bol vtedy 46 - ročný Jozef Šimek z mužstva IBV Záhrady, najnižšou povolenou hranicou bola podmienka vlastniť občiansky preukaz. Boli tu aspekty modernej prípravy hráčov veľkého futbalu, hoci nie všetci funkcionári boli k sálovke priaznivo naklonení.
Postupne prichádzala aj kvalita, postupy do vyšších súťaží, nominácie do reprezentácií, štarty v Európskych pohároch, na majstrovstvách Európy či sveta a s tým spojené aj spoznávanie vyspelých krajín.
V súčasnosti ma mrzí skutočnosť, že je to hra „na vlastnom piesočku“. Mužstvá nechcú postupovať do vyšších súťaží, viem však z vlastnej skúsenosti, že zabezpečiť rozpočet mužstva v najvyššej súťaži je nesmierne náročné. Veľmi ma však teší, že sálovka v Senici sa udržala a v súčasnosti oslavuje 20. výročie svojho vzniku. Prajem terajším funkcionárom, aby im to ešte najmenej ďalších 20 rokov vydržalo,“ povedal pre Týždenník pre Záhorie zakladateľ senickej sálovky Ing. Ivan Šteffek (na foto).
Klenot senickej sálovky
Od samého začiatku štartovalo v 1. SLSF i družstvo ZO SZM JRD 9. mája Senica. Po 10., 14. a 6. mieste štvrtý ročník vyhralo, čím si vybojovalo postup do krajskej ligy. Tento ročník bol pre nich celkovo veľmi úspešný. Vo finále 4. ročníka dožinkového pohára porazili vo finále šesťnásobného majstra Slovenska Štart Družstevná s mnohými reprezentantmi v zostave vysoko 9:1. Vtedy sa začala formovať zostava, ktorá žala prvé veľké úspechy (Milan Totka, Vlado Plánka, Miro Lánik, Milan Štetina, Ľubo Mikulka, Jaro Šulla ai.). Hneď v prvom roku účinkovania v krajskej lige obsadili druhé miesto za ďalším senickým mužstvom Tango ´86, čím si spoločne vybojovali postup na Majstrovstvá Slovenska, ktorých usporiadanie boli zverené práve Senici. Tu sa obidve mužstvá sitom vyraďovacích bojov dostali až do finále. V ňom boli úspešnejší hráči JRD, ktorí po remíze 3:3 vyhrali v predĺžení 5:3. Obidve mužstvá si spoločne vybojovali postup na majstrovstvá ČSFR do Zlína, kde hráči JRD získali aj titul majstra Československa pre rok 1991. Tango napokon skončilo štvrté, keď viacerí ich hráči museli pred semifinálovým stretnutím odcestovať na majstrovské futbalové stretnutie Senice do Košíc s VSS. Zo zisku titulu vyplynula pre JRD povinnosť reprezentovať Slovensko vo finálovom turnaji Európskeho pohára majstrov, ktorý sa konal v portugalských mestách Lisabon a Setubal. Za profesionálnymi mužstvami majstrov Portugalska a Španielska obsadili 3. miesto, čo sa hodnotilo ako veľký úspech.
Začiatkom roka 1993, hneď po rozdelení republiky, získali hráči TSF PD Senica historický prvý titul Majstrov Slovenska, spomedzi všetkých športových kolektívov novovzniknutej Slovenskej republiky vôbec a v nasledujúcich troch sezónach zvýšili počet svojich titulov na päť.
Po zisku druhého titulu majstrov Slovenska aj ďalšiu finálovú účasť v Európskom pohári majstrov na španielskom ostrove Mallorca absolvovali úspešne, keď opäť obsadili 3. miesto za majstrami Španielska a Portugalska. Nasledovali víťazstvá v Slovenskom pohári i Superpohári, 4. miesto v EPM v španielských mestách Badajoz a El Puerta do Santa Mária. O rok, v roku 1996 sa finálový turnaj Európskeho pohára majstrov konal v českom Havířove a tam sa už naplno prejavili získané medzinárodné skúsenosti. TSF PD Senica prešlo celým turnajom bez zaváhania a napokon sa stalo jeho víťazom.
Účasť Záhorákov
na najvyšších podujatiach
Pri toľkých úspechoch si hráčov PD Senica začali všímať aj zostavovatelia reprezentačných výberov. V roku 1991 boli v Taliansku majstrovstvá sveta a zo senických hráčov tam štartovali Milan Štetina a Ľubomír Mikulka. O tri roky boli majstrovstvá sveta v Argentíne a z hráčov TSF PD Senica reprezentovali Slovensko brankár Milan Totka a hráči Peter Vavák, Jozef Nemčovič a Ľubomír Mikulka.
O rok neskôr, v roku 1995 sa v Maroku stalo mužstvo Slovenska majstrom Európy a k titulu a zlatým medailám prispela až pätica hráčov TSF PD Senica. Milan Totka v bráne a hráči Peter Vavák, Pavol Šimek, Ľubomír Mikulka a Libor Koníček. Pri vyhodnocovaní úspešného roka získal Pavol Šimek cenu Objav roka 1995. Začiatkom roka 1997 absolvovali reprezentanti Slovenska sústredenie v Španielsku, zo senických hráčov tam boli Vladimír Polúch, Pavol Šimek a Libor Koníček.
Po vymenovaní toľkých úspechov prišla z kuchyne TSF PD Senica nečakaná a veľmi prekvapujúca správa o tom, že toto mužstvo sa neprihlásilo do ďalšieho ročníka prvej Slovenskej ligy v sálovom futbale. Hráči, ktorí mali šancu reprezentovať sa rozbehli do iných oddielov, nakoľko sa blížil termín majstrovstiev sveta v Mexiku. Brankár Vlado Polúch do Perpetuum Bratislava, hráči Mikulka a Koníček do Vix Žilina. Nakoniec na nich štartoval iba Polúch, Koníčkovi zamedzili štart pracovné povinnosti. Okrem Polúcha však boli v Mexiku aj rozhodcovia Jozef Morávek a Jozef Rosa.
Jozef Komorný
