Pohľad do histórie
Najstaršia písomná zmienka o Častkove pochádza z roku 1394, keď uhorský kráľ Žigmund daroval vojvodovi Štiborovi zo Štiboríc hrad a panstvo Branč a medzi lokalitami patriacimi panstvu sa uvádza aj Častkov. Daňový súpis z roku 1452 zaznamenáva Častkov v rámci panstva Branč ako majetok Pongrácovcov s 21 portami (usadlosťami). V 16. storočí prešlo panstvo do držby Nyáriovcov.
Poľnohospodárski obyvatelia obce zdieľali osud poddaných panstva. So zameraním obce korešponduje aj najstaršia známa pečať, na ktorej je vinohradnícky motív. Rozloha úžitkovej pôdy sa rozširovala klčovaním lesov a kultivovaním neužitočných plôch, čím vznikala kopaničiarska pôda už pred začiatkom 18. storočia.
V čase meruôsmych rokov sa obyvatelia Častkova 28. apríla 1848 zúčastnili vo veľkom počte národného zhromaždenia na Brezovej.
Prvá svetová vojna si vyžiadala 28 obetí z Častkova, ktorých mená sú uvedené na pomníku pred kostolom. Po vojne obec vystavala so štátnou podporou dvojtriednu ľudovú školu v Častkove s bytom správcu školy a s izbou pre učiteľa a jednotriednu školu na Chvojnici.
V roku 1937 obec elektrifikovali a dokončili práce na výstavbe požiarnej zbrojnice. V povojnových rokoch sa začala výstavba družstevného domu, pre nedostatok finančných prostriedkov sa však preťahovala. V budove je dnes umiestnený Obecný úrad.
Súčasnosť obce
Častkov leží sedem kilometrov od okresného mesta Senica. V obci býva 610 obyvateľov, ktorí sa zaoberajú hlavne prácou v miestnom poľnohospodárskom družstve, samostatným hospodárením a mnohí obyvatelia našli uplatnenie v mestách regiónu a na Morave.
Obec Častkov sa 20. apríla 2000 stala zakladajúcou obcou Mikroregiónu Branč, združujúceho ďalšie obce: Chvojnicu, Koválov, Lopašov, Podbranč, Prietrž, Rohov, Rovensko, Rybky, Smrdáky, Sobotište a Vrbovce. Úsilím združenia je kooperácia jednotlivých obcí v oblasti získavania finančných prostriedkov na rozvoj infraštruktúry. Prednosť majú projekty napomáhajúce zvyšovaniu zamestnanosti v obciach a prílev podnikateľských aktivít. Práve Častkov má prím v celkovej zamestnanosti obyvateľstva obce – miera nezamestnanosti dosahuje len približne 4 percentá.
Od roku 1990 prešiel Častkov mnohými zmenami. Snahy predstaviteľov obce smerovali k skrášľovaniu obce, na údržbu chodníkov a ciest, ako aj k regulácii potoka, aby sa eliminovali časté povodne v obci. Na prekrytých plochách vyrástli nové parčíky s okrasnými drevinami. Obec obnovila a vyčistila studňu na Kubine, ktorej voda má podobné zloženie ako voda v kúpeľoch Smrdáky.
Prioritou číslo jeden sa stalo vybudovanie čistiarne odpadových vôd a kanalizácie nielen v Častkove, ale aj pre ďalšie obce mikroregiónu. Problémom sa však stali finančné prostriedky. Pred niekoľkými rokmi bol hrubý odhad nákladov na výstavbu asi 11 miliónov, v súčasnosti je to viac ako 40 miliónov Sk.
V roku 2000 úspešne prebehla plynofikácia obce. Hoci v posledných dvoch rokoch prudko vzrástla cena plynu pre maloodberateľov, ešte stále je pre obyvateľov najvýhodnejšie a najekologickejšie používať práve tento spôsob vykurovania svojich domovov. Na toto skvalitnenie života v obci priamo nadväzuje aj výstavba nájomných bytov pre mladých obyvateľov. Majú k dispozícii šesťbytovú jednotku, plánuje sa výstavba ďalších 12 bytov, nakoľko záujem o bývanie v obci pretrváva. Mladé rodiny cítia podporu starostu aj v jeho úsilí o najmladších obyvateľov Častkova. Z rozpočtu obce pravidelne prispieva na miestnu materskú škôlku a tiež na prevádzku základnej školy s ročníkmi 1 až 4. Usiluje sa zabezpečiť, aby najmenšie deti nemuseli cestovať do škôl v iných obciach alebo v Senici, ale aby mali zabezpečenú celodennú starostlivosť v obci.
Starosta a jeho plány
Štefan Juráš nie je v starostovaní žiaden nováčik. Má za sebou už pekných pár rokov práce pre svoju obec. Netají sa, že je to čoraz zložitejšie poslanie. Stále ďalšie prechody kompetencií zo štátu na obce mu priniesli množstvo nových povinností, o to viac sa však snaží zrealizovať nápady na skvalitnenie života občanov.
Založenie Mikroregiónu Branč mu dalo ďalšie možnosti na pozdvihnutie hospodárskej, ale aj kultúrnej oblasti. V tomto roku plánujú uskutočniť tzv. Kultúrne leto v mikroregióne, kde by sa prezentovali tanečníci a muzikanti z jednotlivých obcí, ako aj tradičné výšivky a kroje, diela častkovských žien.
Smelým, ale reálnym plánom Štefana Juráša je vybudovanie troch veterných parkov na kopcoch nad chotárom obce. Využitie priaznivého vetra pomocou vrtúľ s priemerom 90 metrov by každoročne prinieslo obci do rozpočtu približne pol milióna Sk. Začali sa už prípravné práce spočívajúce v monitorovaní smeru a intenzity vetra, ekologických dopadov na migráciu vtáctva a pod. Taktiež bude treba pripraviť výkup pozemkov, s tým by však podľa starostu nemali nastať vážnejšie problémy.
So zveľaďovaním obce súvisí aj ďalší plán Š. Juráša. Pretože Častkov je každoročne ohrozovaný prívalovou vodou, starosta chce v spolupráci s Povodím Dunaja a Povodím Moravy vybudovať suchý polder v oblasti bývalého kameňolomu. Takto by bolo možné zachytávať stekajúcu vodu, ktorá v súčasnosti pri prietrži mračien či pri prudkom odmäku steká do stredu obce. Taktiež nezabúda na povinnosti obcí podľa zákona o odpadoch. V budúcnosti je nevyhnutné zriadiť kompostovisko podľa platnej legislatívy. Reálnou možnosťou je práve spojenie prostriedkov obcí v rámci mikroregiónu.
Štefan Juráš nezabúda ani na zapojenie Častkova do programu agroturistiky. Poloha obce a jej okolie umožňujú realizovať športové aktivity, na svoje si tu prídu aj poľovníci. Obcou prechádza tiež cyklotrasa s niekoľkými vetvami pre náročnejších aj menej zdatných cyklistov.
Volebné plány starostu sa pridŕžajú načrtnutej línie. Chce v obci udržať školstvo, pripraviť podmienky pre vybudovanie priemyselného parku, zrealizovať kanalizáciu. Predsavzatí by bolo aj viac, limitom sú financie, ktoré má obec k dispozícii. Starosta je však odhodlaný bojovať za všetko, čo môže pomôcť „jeho“ Častkovu.
Andrea Engelová
