Pôvodne obec, teraz mesto
V roku 1960 sa obce Šaštín a Stráže zlúčili do jednej územno-správnej organizácie pod menom Šaštínske Stráže. Nová spoločná obec mala 4500 obyvateľov. V roku 1962 bol vybudovaný závod na výrobu ľahkých stavebných hmôt na báze piesku – Pórobetón. V prevádzke bola aj ťažba piesku. Otvorili sa aj menšie prevádzky – Kovotvar Kúty, MEDOS Galanta a podobne. Bola postavená nová škola, vylepšovala sa dopravná a obchodná sieť. Pribudla nová budova miestneho národného výboru pri moste cez Myjavu, vznikli nové obytné štvrte, Ústav národného zdravia. Pri jazerách – bagroviskách vybudovali rekreačnú oblasť.
Po roku 1989 prešli majetky v obci zo štátneho do súkromného sektoru. Z Komunálneho podniku vznikol Steip, Pórobetón sprivatizoval Hebel. V roku 1993 sa začala príprava na plynofikáciu obce, v júni 1994 bola ukončená výstavba čistiarne odpadových vôd a po tlakových skúškach daná do prevádzky.
Pre Šaštín bol výnimočným práve rok 1995, kedy sa tu uskutočnila dlho očakávaná návšteva pápeža Jána Pavla II.
Od polovice 90.-tych rokov priority výstavby Šaštína zahŕňali najmä dokončenie kanalizácie a komplexnú plynofikáciu obce, ako aj dobudovanie a rekonštrukciu cestných komunikácií.
1septembra 2001sa obec oficiálne stala mestom. Postúpila výstavba nájomných bytov pre mladé rodiny.
Na Námestí Slobody bola zrekonštruovaná budova „Kvítková“ na tri sociálne byty, v roku 2003 pribudlo 15 nových bytových jednotiek. Ďalších 21 nájomných bytov je vo výstavbe, dokončené by mali byť v septembri s nákladom 24 miliónov Sk. Podarilo sa ukončiť plynofikáciu materskej školy, kde bolo treba vymeniť kotly na pevné palivo za plynové a zrekonštruovať systém vykurovania. V septembri toho istého roku pribudla prístavba mestského úradu. Vďaka tomu sa do jednej budovy v meste mohli presunúť viaceré inštitúcie a vytvoriť Spoločný stavebný úrad a Spoločný obecný úrad pre okolité obce.
Mesto nezabúdalo ani na rekreačné možnosti pre obyvateľov a rozvoj turistiky. V časti Stráže vzniklo viacúčelové ihrisko z pôvodného futbalového štadióna. V oblasti Gazárka boli zrekonštruované sociálne zariadenia v chatovej oblasti a pri veľkom jazere, v tomto roku pribudnú aj sprchy pre návštevníkov. Na Námestí slobody Mesto odkúpilo pozemok za účelom zriadenia moderného trhoviska. Takisto zabezpečilo zrezanie topoľov v blízkosti ihriska a materskej školy. Nakoľko stromy v čase kvitnutia spôsobovali vysokú chorobnosť detí v škôlke, predstavitelia Mesta sa rozhodli nahradiť topole ihličnanmi.
Dôležitým krokom bolo vytvorenie Mikroregiónu Šaštínsko, do ktorého sa začlenili obce Kuklov, Borský Mikuláš, Lakšárska Nová Ves, Smolinské, Čáry. Obce mikroregiónu sa dohodli na spoločnom systéme kanalizácie, ktorá bude odvádzaná do jestvujúcej čističky v Šaštíne. Na tento projekt je udelený súhlas Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, ktorá sa bude podieľať na finančných nákladoch. Obce by chýbajúce finančné prostriedky chceli získať z európskych grantov.
Primátor mesta a jeho priority
Ján Hladký je na čele samosprávy Šaštína od roku 1993. Má 55 rokov a vo svojom aktívnom živote naplno využíval stavebné vzdelanie. Nezaprie ho ani dnes. Práve preto jeho plány zahŕňajú rekonštrukčné práce a stavebné úpravy mesta.
V prvom rade myslí na mladých ľudí v meste. Je presvedčený, že práve im treba vytvoriť pracovné podmienky a možnosti bývania, aby neboli nútení opúšťať Šaštín. K tomu smerujú jeho snahy pri budovaní bytov a rozvíjaní cestovného ruchu. Mesto sa môže pochváliť svetovo známou Bazilikou Sedembolestnej Panny Márie, ktorá každoročne priláka do mesta tisíce veriacich pútnikov, ale aj turistov – milovníkov kostolnej architektúry. Práve z hľadiska zvýšenia príťažlivosti mesta je jedným z primátorových plánov aj rekonštrukcia Námestia slobody a Kláštorného námestia a vybudovanie osvetlenia na cintorínoch vhodnými svietidlami v barokovom štýle.
Pre skrášlenie Šaštína by bolo potrebné tiež odbúrať ťažkú dopravu z Námestia Slobody, ktorá ho nielen špatí, ale aj poškodzuje fasády budov a cestu. Primátor verí, že sa mu podarí zrealizovať obchvat za železničnou traťou.
Plány opráv a rekonštrukcií v meste obsahuje aj jeho program do tohtoročných komunálnych volieb, v ktorých sa chystá opäť kandidovať. „Svoje“ mesto dobre pozná, vie, kde a koho v ňom „tlačí topánka“. V prvom rade sa chce postarať, aby do mesta pribudli podnikateľské subjekty a poskytli pracovné príležitosti. Plánuje komplexne ukončiť kanalizáciu všetkých obcí sústredených v mikroregióne a celkovo zrekonštruovať budovu základnej školy. Nezabúda ani na starších občanov mesta. Z budovy Základnej školy 1-4 v Strážach chce vybudovať domov sociálnych služieb. Dôchodcovia majú tiež možnosť využívať mestské budovy na svoju spoločenskú činnosť.
Budúcnosťou Šaštína je podľa Jána Hladkého najmä orientácia na mladú generáciu, ktorá musí cítiť, že v meste má svoje zázemie.
Andrea Engelová
Pohľad do histórie
Najstaršiu prítomnosť človeka – Homo sapiens na území Šaštína – Stráží môžeme predpokladať na základe nálezu v jaskyni Dzeravá skala pri Plaveckom Mikuláši. Po tejto existencii človeka a dôkazov o jeho prítomnosti v oblasti je predpokladaná možnosť prechádzania človeka už v neolite, v dobe bronzovej a haštalskej. V dobe rímskej sa obyvatelia tešili blízkosti pravdepodobnej trasy obchodných ciest zo severu na juh. Od druhej polovice 10. storočia bolo územie mesta už evidentne osídlené, o čom svedčí zmienka o Šaštíne z roku 1218, kedy ImrichII., syn Bélu III. Daroval majetok lebényenského kláštora, ktorý sa volal Sassin, gyorovského rodu. Názov časti mesta bol vzatý z maďarského slova „sás“ - šašina, tŕstie, lebo sa rozprestieralo na území, ktoré malo dookola veľa močiarov. Sasvár – Šaštín sa spomína najmä v súvislosti s hradným županátom a sídlom Arcidiakonátu Šaštín. Toto cirkevno-správne územie sa v druhej polovici 13. storočia rozprestieralo na území dvoch komitátov- bratislavského a nitrianskeho. Šaštín bol nepochybne najdôležitejším strážnym hradom celého Záhoria. Postavili ho pri rieke Myjave ako vodný hrad a potom aj na pahorkatine ako predsunuté stráže (Stráže nad Myjavou). Prvá známa písomná zmienka o Strážach pochádza z donácie uhorského kráľa Žigmunda Stiborovi zo Stiboríc z roku 1392.
Okrem strategického významu vodného hradu Šaštín mala obec aj hospodársky význam. Za panovania Ľudovíta I.(1342 – 1382) sa zriadila „tridsiatková“ stanica v Šaštíne. Czoborovci zase vymohli v roku 1496 právo na dva výročné a týždenné jarmoky. Šaštín sa stal aj hospodárskym významným sídlom.
V roku 1736 bola v Šaštíne založená najväčšia textilná manufaktúra na Slovensku – kartúnka. Zamestnávala okolo 1000 ľudí priamo v Šaštíne a takmer 20 tisíc domáckych pradiarov a česáčov.
Existencia textilnej manufaktúry a neskôr cukrovaru v Šaštíne ovplyvnili pestovanie úžitkových poľných plodín. Na železničnú sieť bol Šaštín pripojený v roku 1897, kedy bola dostavaná trať od Trnavy do Kútov.
Vznikom Československej republiky sa skonfiškoval poľnohospodársky a lesný majetok bývalého holíčskeho panstva. Ako-tak prosperoval len štátny veľkostatok, ktorý mal prenajatý Kuffnerov cukrovar z Břeclavi s mnohými majermi a liehovarmi a pivovar v Strážach nad Myjavou. Kultúrny život sa sústreďoval najmä u Saleziánov v kláštore, hospodársky a kultúrny život sa nerozvinul ani vo vojnových rokoch a zotrval na úrovni 1. ČSR. Po druhej svetovej vojne presťahovali do Šaštína dve továrne – na gumový tovar a na výrobu umelých kvetov. Prvú z nich neskôr prevzala Trikota ako svoju filiálku.
