Jednou z opôr družstva mužov Strojár Malacky vo volejbalovej extralige je smečiar Dalibor Baran, ktorý napriek svojim 23 rokom hráva v prvom mužstve už ôsmu sezónu. Postupne sa vypracoval na pozíciu smečiarskej jednotky a pre družstvo extraligových mužov sa stal oporou družstva. S nim sme sa porozprávali o úspechu Strojára Malacky v tohtoročnej sezóne, o jeho športových začiatkoch i ďalšom smerovaní jeho volejbalovej kariéry. Dalibor Baran rozhovor pre čitateľov Týždenníka pre Záhorie ochotne poskytol.
Aké boli tvoje športové začiatky?
Ako každý malý chlapec som pričuchol snáď ku každému športu. Súťažne som hrával futbal za Kostolište i Malacky, chodil som taktiež na tréningy karate a dokonca aj na box k slávnemu Ali Reisenauerovi.
Kto ťa pritiahol k volejbalu?
Bolo to v ôsmej triede na Základnej škole, kde sa nám venoval učiteľ Jozef Schreiber, no hlavne tréner Pavel Novota, ktorý mladým volejbalistom venoval takmer všetok svoj voľný čas. Už ako 15 - ročný som sa dostal do prvoligového kádra mužov, ktorý trénoval Jaroslav Krejčír, terajší tréner B - mužstva. Mal som veľké šťastie, že spoluhráči ako Igor Matušek či Ľubomír Kuračka mali so mnou obrovskú trpezlivosť a veľmi mi v mojich začiatkoch pomáhali.
Malacky sa v tomto ročníku dostali dokonca do prvej šestky, čo im už s predstihom zabezpečilo play off. Verili ste pred začiatkom súťaže v takýto úspech?
Možno niekde v kútiku duše. Už postup do prvej šestky je pre naše mužstvo po minuloročnom postupe medzi slovenskú elitu ďalším obrovským úspechom. A ak by sa nám podarilo postúpiť čo i len o jednu priečku vyššie, bolo by to fantastické.
Svojským spontánnym spôsobom dávaš najavo radosť z každého získaného bodu, či zaboduješ ty, alebo spoluhráči.
Volejbal je kolektívna hra a dôležitý je ten získaný bod, či už mojou zásluhou, alebo ktoréhokoľvek spoluhráča. Každý nejakým spôsobom prejaví radosť, tá moja je možno o niečo väčšia, no vždy je úprimná. Hoci ma raz rozhodca za ňu napomínal, nikdy nešlo o zosmiešnenie súpera.
Každé mužstvo má svoju vodcovskú osobnosť, ktorá dokáže poradiť, či v najťažšej chvíli kolektív potiahnuť. Kto je takou vodcovskou osobnosťou v Strojári?
Je to jednoznačne Gogo, tak voláme Peťa Fialu, ktorý ako hrajúci asistent trénera odovzdáva všetkým mladým hráčom svoje bohaté skúsenosti nadobudnuté vo VKP Bratislava, v reprezentácii Slovenska, či v najkvalitnejšej súťaži na svete, talianskej sérii A. Stal sa idolom pre všetkých hráčov Strojára.
Na terajšom postavení volejbalu v Malackách má obrovský podiel (rodák z Brna Petr „Gogo“ Fiala, bývalý reprezentant ešte ČSSR, hráč ČH, neskôr VKP Bratislava, vyskúšal si aj taliansku Seriu A, no zranenie mu zabránilo v jeho zahraničnej kariére, vrátil sa na Slovensko, vystriedal ďalšie extraligové kluby, stál pri presune extraligovej licencie z STU do Malaciek, od sezóny 2004/2005 je hráčom Malaciek - pozn. red.).
Kde vidíš svoju volejbalovú budúcnosť?
V prvom rade v rodných Malackách. Tu chcem odovzdávať všetky svoje volejbalové schopnosti v prospech družstva.
Ak by sa mi niekedy podarilo dostať von, tak možno do susedného Rakúska. Moja výška 190 cm je pre volejbal podpriemerná, poriadne som nevyrástol, aby som mohol ísť konkurovať do najkvalitnejších líg Európy. To by som musel byť o dve triedy lepší.
Prajeme Daliborovi Baranovi, aby svojimi výkonmi pomohol Strojáru Malacky v tomto ročníku k čo najlepšiemu umiestneniu v extralige, aby sa usilovným tréningom o tie dve triedy zlepšil a takisto skvelú volejbalovú budúcnosť.
JozefKomorný
