Brezová pod Bradlom je slovenské mestečko na rozhraní Malých a Bielych Karpát, známe krásnou prírodnou scenériou, historickými osobnosťami, remeselnou výrobou aj odbojovou tradíciou. Na vývin obce, neskôr mesta, silne vplývala geografická poloha. Osídlenie na území mesta, respektíve v jeho okolí sa predpokladá už od praveku. Svedčia o tom archeologické nálezy z miestnej časti Štverníky. Prvá písomná zmienka dotýkajúca sa územia Brezovej pochádza z roku 1263, keď sa v donačnej listine uhorského kráľa Bela IV. spomína ako „Villa apud fluvium Brizoua“, teda „Územie v okolí potoka“.
Začiatky trvalejšieho osídlenia sú z 15. a prvej polovice 16. storočia. V roku 1595 bola Brezová už riadnou poddanskou dedinou čachtického panstva na čele s richtárom. Prvá vlastná pečať sa zachovala z roku 1678 a ďalšia z roku 1709. V tomto roku bola Brezová povýšená na mestečko s jarmočným právom. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom a obchodom s dobytkom a remeslami, najmä garbiarstvom, tkáčstvom a obuvníctvom. Ťažké životné podmienky spojené s osídľovaním územia, nájazdy Turkov, protihabsburské povstania a obrana proti násilne rekatolizácii formovali charakterové vlastnosti Brezovanov. Dokázali odolať i maďarizačným snahám uhorského štátu a zachovať si svoju vieru a reč.
V revolučných rokoch 1848/49 sa Brezová stala centrom slovenského národného hnutia. Tu boli na podnet J.M. Hurbana vyhlásené Žiadosti národa slovenského v stolici Nitrianskej, tu sa rozhoreli i prvé boje slovenských dobrovoľníkov, medzi ktorými bolo i veľa Brezovanov. Po rokoch národnostného útlaku a boja za národnú identitu privítali obyvatelia Brezovej v roku 1918 s nadšením vznik samostatnej Československej republiky, pri zrode ktorej stál aj rodák z Košarísk Milan Rastislav Štefánik, vedec, politik, diplomat, generál francúzskej armády, jedna z najvýznamnejších osobností slovenskej novodobej histórie.
V novej republike zaznamenala Brezová nielen významný hospodársky rozvoj, ale zintenzívnil sa aj kultúrny a spoločenský život. V roku 1919 vznikla prvá meštianska škola na Slovensku – Štátna meštianska škola T. G. Masaryka, v roku 1925 bol postavený Národný dom Štefánikov. V období II. Svetovej vojny sa obyvatelia Brezovej pod Bradlom jednoznačne postavili na stranu protifašistického odboja. Mnohí padli v Slovenskom národnom povstaní, ďalší ho podporovali nielen morálne, ale aj materiálne.
Koniec 40-tych rokov nebol pre Brezovú veľmi priaznivý. Až vznikom kovospracujúceho podniku Kovové tkaniny Brezová pod Bradlom nastala zmena. V sedemdesiatych rokoch tu pribudla výroba pružín a strojov, ktorá zaznamenala búrlivý rozvoj. Toto malo vplyv na rozvoj mesta. Vyrástla nová budova základnej školy, Stredné odborné učilište strojárske, stavali sa byty, jasle, škôlky, zdravotné stredisko. Výrazne vzrástol počet obyvateľov.
V roku 1966 dostala Brezová pod Bradlom štatút mesta. Mesto má svoj erb a zástavu červenej a bielejfarby.
