Sociálna situácia núti mnohých občanov Slovenska siahať doslova na dno svojich finančných možností. Rodiny odkázané na sociálne dávky častokrát robia, čo sa dá, len aby ušetrili nejakú korunu a zdanlivo prvou záchranou je obmedzenie platieb úhrad za byt, ľudovo povedané nájomného. O tom, že podobné šetrenie nie je na pravom mieste, sa už presvedčil náš čitateľ.
„Mám päťdesiattri rokov, manželka päťdesiatjeden. Kedysi som pracoval ako baník, neskôr som sa vrátil sem, na Záhorie. S manželkou sme sa zamestnali v Slovenskom hodvábe. Darilo sa nám, vychovali sme dcéru,“ vysvetľoval nám Ivan, ktorý v novembri minulého roku stratil byt práve pre enormný dlh na nájomnom.
„Keď začala továreň prepúšťať, boli sme medzi prvými na ulici. Nepýtajte sa prečo, asi prvých vyhadzovali tých starých a chorých. Obaja máme zdravotné problémy. Ja som ich nadobudol v bani, žena sa zničila pri strojoch. Predtým mohla chodiť na liečenia, do nemocnice, teraz sa všade platí. Nemáme na to. Dali nám podporu, potom sociálku. Okolo štyroch tisíc pre oboch. Toľko stál náš byt. No povedzte, ako sme mohli platiť, ak sme sa mali aj najesť...“
A tak neplatili. Snažili sa prežiť, ako sa dalo. Nenapadlo im vymeniť pomerne veľký byt na atraktívnom mieste v centre za menší a zinkasovať k tomu aj doplatok. Verili, že sa ich situácia zlepší.
Nič sa však nelepšilo, práve naopak. Dlhy sa vyštverali na viac ako päťdesiattisíc a Ivan ich nebol schopný vyrovnať. V dražbe teda prišiel o byt, ktorý bol navyše predaný pomerne čudným spôsobom - znalecký posudok znel na polovicu trhovej hodnoty, akú v meste bez problémov za podobný byt dostanete.
Ak ponecháme pochybné praktiky bokom, aké možnosti vôbec Ivan mal, aby si zachránil strechu nad hlavou? Pracovník právneho oddelenia Službytu v Senici Jaroslav Ciraň nám za svoj podnik povedal, že existuje niekoľko možností, ako neplatenie úhrad za služby spojené s užívaním bytu eliminovať. Ak ide o dlžníka - nájomníka, čiže toho, kto byt zatiaľ nevlastní, Službyt (prípadne Mesto) mu môže dať výpoveď z prenájmu. Vlastníkovi v prvom kole doručia súdne potvrdený platobný rozkaz a ak dlžnú čiastku nezaplatí, jeho byt sa môže stať predmetom verejnej dražby. Správca bytu dostane späť to, čo mu patrí, dlžník zvyšok. Častokrát to však nestačí ani na najlacnejšiu garsónku.
Dá sa tomu však vyhnúť - včasným upozornením na nepriaznivú finančnú situáciu. Ak dlžník svoj záväzok uzná a pristúpi na prijateľný splátkový kalendár, vysťahovanie mu nehrozí. Správca bytov dáva návrh na súd už pri čiastke desaťtisíc korún, k verejnej dražbe však spravidla prichádza až pri dosiahnutom dlhu viac ako päťdesiattisíc. Katastrofe sa teda dá ešte predísť včasným splácaním a ochotou spolupracovať.
Podobný postup uplatňuje aj Okresné stavebné bytové družstvo v Senici. Takisto pristúpili k predajom bytov vo verejnej dražbe, pretože niektoré pohľadávky boli doslova nedobytné.
Ivan, ktorý patril medzi prvých, na ktorých dopadla sekera sankcií, nám na adresu podobne postihnutých povedal: „Každý by si mal uvedomiť, na aký byt má a či potrebuje veľký a drahý. Keby som sa mohol vrátiť späť, určite by som ho vymenil za jednu miestnosť s nejakými mladými ľuďmi, ktorí nemajú na vysoké odstupné. A mal by som kde dôstojne bývať ja aj oni.“AndreaEngelová
