Pri štvrtkovej havárii slovenského vojenského lietadla AN-24 na severovýchode Maďarska zahynulo 42 ľudí. Pasažiera, ktorého našli živého, previezli do košickej nemocnice. Prácu záchranárov sťažoval neprístupný lesný terén, sneh a zima. Trosky stroja sú roztrúsené v širokom páse dlhom viac ako sto metrov. Trup lietadla úplne vyhorel. Miesto nešťastia bolo vzdialené iba tri kilometre od hraníc so Slovenskom.
Lietadlo letelo z kosovského hlavného mesta Prištiny do Košíc a viezlo domov vojakov a inštruktorov, ktorí pôsobili v misii KFOR. Stroj havaroval pri obci Telkibánya o 20.30 po tom, ako sa podľa jedného zdroja vznietil počas letu v nízkej letovej hladine a podľa iného narazil pri nízkom lete do kopca. Podľa svedkov lietadlo pri páde urobilo v lese pás široký 40 a dlhý 600 metrov.
„Dobrí ľudia nikdy skutočne neumrú. Aj keď odídu z tohto sveta, to podstatné, čo sme na nich milovali, ako úsmev, názory, láskavosť tu zostane navždy,“ hovorí aj za občanov Kuchyne starosta obce Róbert Bujna. Práve zo Samostatnej dopravnej letky v Kuchyni bola osemčlenná posádka lietadla AN-24, ktoré havarovalo v Maďarsku a na jeho palube spolu zahynulo 42 vojakov. „Je len na nás, či si dokážeme uchovať živú spomienku na výnimočnosť týchto ľudí v našich srdciach. Poznali sme ich a vieme, že keby mali možnosť posledného želania, želali by si jediné - aby ľudia za nimi priveľmi nesmútili a aby skôr či neskôr, našli silu ďalej žiť a milovať,“ dodal starosta počas podpisovania sa starostov a primátorov miest a obcí Záhoria do kondolenčnej knihy.
Letecká tragédia vojenského špeciálu AN-24 sa hlboko dotýka aj obyvateľov Malaciek. Osemčlenná posádka lietadla, jedna vojačka a sedem vojakov, totiž bývala v Malackách.
„Keď vo štvrtok 19. januára o 10.58 h vzlietlo z letiska v Kuchyni lietadlo s obyvateľmi Malaciek kpt. Norbertom Kumančíkom, pplk. Miroslavom Novákom, práp. Ondrejom Kesziim, kpt. Róbertom Soľavom, ppráp. Tomášom Žipajom, npor. Jánom Hejdukom, nrtm. Karolom Malatinom a čat. Bronislavou Gregorovičovou, nik nemohol tušiť, že ruský Antonov do cieľa svojej cesty nedoletí. Vyslovujem úprimnú a hlbokú sústrasť pozostalým, ktorých manželia, otcovia, synovia a dcéry zahynuli pri leteckom nešťastí,“ povedal Jozef Ondrejka, primátor Malaciek.
„... zostanú navždy v našich srdciach.“ Týmito slovami sa končí zápis v kondolenčnej knihe, pod ktorý sa za mesto Malacky podpísal primátor Jozef Ondrejka a jeho zástupca Jozef Bulla.
Podobne, ako v malackom Kostole Nepoškvrneného Počatia Panny Márie a iných kostoloch sa v pondelok i v Dóme Sv. Martina v Bratislave uskutočnila svätá omša za zosnulých. Omšu celebroval arcibiskup metropolita Ján Sokol, homíliu predniesol ordinár Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov SR František Rábek a posolstvo pápeža Benedikta XVI. apoštolský nuncius Svätej stolice v SR Henryk Józef Nowacki.
V útrobách havarovaného lietadla zahynuli aj vojaci žijúci v Trnavskom kraji. „Prácu týchto žien a mužov v ťažko skúšanom Kosove som pozorne sledoval v médiách. Ich smrť v čase, kedy sa tešili na stretnutie so svojimi rodinami, je tragédiou pre nás všetkých. Smutné je to, že zahynuli vojaci, ktorí v inej krajine pomáhali chrániť životy iných a plnili si tak svoju občiansku a mravnú povinnosť zachovania mieru doma i vo svete. Pre obyvateľom Trnavského samosprávneho kraja bola ich smrť bolestná. Mnohé z obetí boli tunajšími obyvateľmi, majú tu svojich najbližších. Viem, že v tejto chvíli neexistujú slová, ktoré by utíšili bolesť rodín spôsobené ich nečakaným odchodom. Len čas môže zmierniť hlboké rany, ktorá táto tragická udalosť v dušiach pozostalých zanechala. Vyslovujem im preto hlbokú a úprimnú sústrasť,“ povedal pre naše noviny predseda TTSK Tibor Mikuš a dodal, že spomienka na tragické udalosti by mala byť trvalejšia, než je krátkodobá súčasná pozornosť médií a verejnosti. Vhodnou formou by preto podľa Tibora Mikuša bolo vybudovanie trvalejšieho pamätníka, ktorý by pripomínal, že práca a obete vojakov neboli pre Slovensko zbytočné.
Čierna skrinka i všetky trosky z havarovaného lietadla AN-24 sú už na Slovensku. Zvyšky z lietadla sú uložené, zapečatené a prísne strážené na Leteckej základni v Prešove. Napriek značnému poškodeniu lietadla AN-24 pri havárii zostala čierna skrinka neporušená a všetky údaje zaznamenala bezchybne a presne.
Veliteľ vzdušných síl Juraj Baránek potvrdil, že lietadlo typu AN-24, ktoré vo štvrtok večer okolo 19:30 havarovalo pri maďarsko-slovenskej hranici, bolo po piatej generálnej oprave a životnosť malo ešte 4 500 letových hodín, najdlhšie však mohlo lietať do mája 2006. Vyrobené bolo 31. októbra 1969. Ministrovi obrany však nie sú známe skutočnosti, pre ktoré by lietadlá typu Antonov nemohli lietať.
Minister obrany Juraj Liška zároveň poprel informáciu o tom, že tieto lietadlá mali byť už v minulosti vyradené. Príčina nešťastia ešte známa nie je. Zatiaľ je podľa neho známe len toľko, že pilot AN-24 si od riadiacej veže vyžiadal zodpovednosť za ďalší let. Nehlásil žiadny problém, ale spojenie sa zrazu prerušilo. Letel však po stanovenej trase, len začal klesať skôr, ako mal.
Posádka lietadla patrila podľa Baránka k najskúsenejším a vzdušné sily budú jej stratu niesť veľmi ťažko. Piloti nehlásili kontrolnej veži pred pádom žiadne problémy so strojom. Podľa výpovede posádky druhého lietadla, ktoré nasledovalo prvý AN-24 asi po pätnástich minútach, bola jasná viditeľnosť a dohľad asi na 30 kilometrov. Príčinou nehody mohlo byť podľa neho zlyhanie techniky, ľudského faktora, vplyv počasia, alebo akákoľvek kombinácia týchto možností. Až do zistenia objektívnych údajov považuje Baránek za predčasné určovať príčiny nehody.
Smútočná rozlúčka so 42 vojakmi sa uskutočnila vo štvrtok v prešovskej Mestskej hale. - r-
