Hovorí sa, že stará láska nehrdzavie a v Petrovom prípade je to stopercentná pravda. Chovu rôznych „potvor“ väčších či menších rozmerov sa venuje od malička. Začalo sa to na senickom sídlisku exotickými vtáčikmi a rybičkami – snom každého panelákového dieťaťa. Pomaličky však presedlal na plazy, ktoré ho fascinovali svojím spôsobom života a prispôsobivosťou okolitým podmienkam. Medzi prvými sa ocitla neškodná beznohá jašterica slepúchovec žltý. Hadovitý živočích spôsobil v paneláku miernu revolúciu. Podarilo sa mu akosi uniknúť z terária a po rúrach bytového jadra preniknúť na toaletu susedného bytu. Ako zareagovala vydesená susedka, si možno ľahko predstaviť.
Peter choval plazy aj naďalej. Pribudli gekóny, pytóny, dokonca aj krokodíl. Bol to dobrý základ na vedenie teraristického krúžku vo vtedajšom Dome pionierov a mládeže v Senici. Peniažky na financovanie svojho náročného hobby si šetril z vreckového, darčekov alebo z výnosov veľkonočných polievačiek. Rodina, napodiv, so synovou záľubou súhlasila a podporovala ju.
Stredoškolské roky a dospelosť Petra zdanlivo odvievali od chovu časovo náročných zvierat. Po absolvovaní chemickej školy zakotvil v armáde a zostal tam pôsobiť profesionálne. Pracoval v tajnej spisovni, čo dnes komentuje s pobaveným úsmevom, že to znie dobrodružnejšie, ako v skutočnosti bolo.
Po rozpade sovietskeho tábora v ňom ožila chuť opäť vlastniť živočíchy, ktoré ho dlhé roky zaujímali a naštudoval o nich toľko literatúry, že mohol písať dizertačné práce.
Od uniformy k bielemu plášťu
Peter dal armáde zbohom a pustil sa do práce s hadmi profesionálnym štýlom. Z odbornej literatúry sa dozvedel, že toxíny jedovatých hadov v primeranej koncentrácii pôsobia liečivo na ochorenia pohybového aparátu alebo kože. Vyvinul teda receptúru masti obsahujúcej hadí jed, od chovateľa v Prahe si zaobstaral 35 štrkáčov brazílskych a v dome na Dobrej Vode sa zrodili vzorky liečivých preparátov. Keď sa výroba rozbehla, presunul „farmu“ do Jablonice.
V dobre vykúrenej prístavbe domu si v sklených nádržiach užívajú pohodlie tvory na prvý pohľad mierumilovné, zdanie však klame. Štrkáče brazílske, vretenice gabunské, ploskohlavce vodné... nechýba tu ani vretenica nosorohá. Do poslednej šupiny prudko jedovatí krásavci a krásavice, ktorých uštipnutie je bez okamžitej aplikácie séra rýchlou vstupenkou do Večných lovísk.
V prvom rade je v tejto práci potrebná maximálna opatrnosť, hlavne pri odbere jedu. Raz za mesiac majú všetci zainteresovaní čo robiť, aby všetko dobre dopadlo. Nehody sa veru už trikrát stali a Petra museli ratovať na ARO myjavskej nemocnice. Nastal dokonca problém so sérom proti štrkáčiemu jedu, ktoré zdravotníci nemali a Petrovo uzdravenie nechali na prírodu. Našťastie jeho organizmus mal po stálych kontaktoch s jedom určitú imunitu a to, čo by bežný smrteľník nerozchodil, Peter prežil bez následkov.
Peter chová hady hlavne na odber séra, ale nájdu sa u neho sporadicky aj iné druhy. Spolupracuje totiž so záchytnou stanicou ZOO v Bojniciach a preberá od nich do svojej starostlivosti plazy zhabané pri nelegálnych dovozoch alebo z predajní v konkurznej podstate. Poskytuje im dočasný domov, kým sa nenájde iné riešenie.
Na rozdiel od iných domácich zvierat sa z hada, najmä jedovatého, nedá vychovať domáci maznáčik. Ani reči o tom, že by sa majiteľovi láskyplne obtieral o ruky. Svoju agresivitu Petrovi zverenci vôbec neskrývajú a pod krásne sfarbeným povrchom sa skrýva poriadna dávka nebezpečnosti. Peter, starý mazák, vie presne, kedy je lepšie nechať ich na pokoji.
Ako sme sa sami presvedčili, nepotrpia si ani na fotografovanie (na rozdiel od celebrít a modeliek). Exemplár, ktorý nám napokon so svojím majiteľom zapózoval, dal jednoznačne najavo, že ho pozornosť médií nenadchýna. Zdá sa, že na vlastnú škodu, veď by mohol účinkovať ako reklamná hviezda, no nie?
Andrea Engelová
