Seničan Ľuboš Miča nie je v oblasti hudby nijaký nováčik. Detstvo pri otcovi – hudobníkovi mu nadelilo do budúcnosti sústavné spolužitie s gitarou. Nehovorí sa nadarmo, že aký otec, taký syn. Len čo Ľuboš začal rozum brať, začal to skúšať aj sám. Vyučil sa síce za kuchára, ale nelákal ho tanec okolo hrncov, skôr ten na pódiu. A tak sa vrhol na muziku. Zatiaľ len amatérsky a ako sa dalo, najmä v kruhu kamarátov rovnakého založenia. Skúšali si sily a testovali okolie, ako ich prijme. Nezačali s vlastnou tvorbou, orientovali sa na osvedčené známe hity, ale učili sa, ako ich zvládať.
Superstar sa stala akousi výzvou – čo keby...? Ľuboša prihlásili kamaráti, jemu samému sa príliš nechcelo. Nie je typ, ktorý sa vyžíva v podobných šou. Na casting šiel s pomerne nepríjemnými pocitmi, pretože posledné, čo si želal, bolo vystúpenie pred porotou. Keď na návšteve u kamaráta – kapelníka vyšlo najavo, akú „búdu“ na neho ušili, príliš sa nepotešil, ale pretože Ľuboš je z rodu ľudí, ktorí si nerobia prílišné problémy zo situácií, ktoré život prináša, vzal to s humorom. Nechystal sa ohurovať davy a s postupom príliš nepočítal.
Samého ho prekvapilo, keď hodnotenie poroty znelo priaznivo a postúpil do semifinále. Prežil poriadnu zaťažkávaciu skúšku, ale ako sám hovorí, stála za to. Dva dni bez spánku a plné napätia preverili jeho schopnosti obstáť v tvrdom lise šoubiznisu, ktorý dnes rozhodne nie je žiadnym rekreačným zariadením.
Prvú prekážku mal teda za sebou. Semifinále, na ktoré sa pripravoval počas vianočných sviatkov, sa konalo 6. januára a nešiel naň s najlepšími pocitmi. Okrem iného bol prechladnutý a sám zo seba mal dojem, že mu „nejde hlas“. Porota mala iný názor, až na verdikt Jula Viršíka boli hodnotenia profesionálnych hudobníkov Laca Lučeniča a Jany Hubinskej vyslovene priaznivé. Ľubošov prednes skladby od Kurta Nielsena bol čistý a presvedčivý, nezaprel talent ani určitú skúsenosť. Porotcovia ho ocenili – na rozdiel od niektorých amatérskych pokusov konkurencie. Napriek všetkému však hodnotenia publika vyniesli do finále iných.
Bola to smola? Ľuboš hovorí, že ani nie. „Od začiatku som s tým nepočítal. Superstar nie je o speve, je to skôr súťaž imidžu. Neprekvapilo ma, že hlasy dostali mladší odo mňa, veď esemesky im posielali rovesníci. Ja osobne som spokojný. To, že ma porota pochválila, má pre mňa ako muzikanta oveľa väčšiu cenu. Cítim, že sa môžem pustiť do ďalšej práce aj bez ohľadu na súčasné umiestnenie,“ povedal nám sympatický Ľuboš po semifinále.
A aké boli jeho dojmy zo samotného vystúpenia? Zažartoval na vlastný účet, že mal trable s kamerou, pretože nie je zvyknutý na live vystúpenia a okrem toho stále pátral pohľadom po klaviristovi, s ktorým chcel mať očný kontakt. To však boli len drobnosti. Rovnako ho príliš nenadchýnali kamery v „hviezdnom hniezde“, kde boli súťažiaci po celý týždeň pred vystúpením ubytovaní. Pochvaľoval si však program a veľmi dobrú stravu. Napriek záujmu o hudbu sa Ľuboš rýchlo skamarátil s kuchárom a pomáhal mu dokonca pripraviť dukátové buchtičky pre kolegov.
Prvý krst ohňom (či porotou) má teda Ľuboš Miča už za sebou. Neúčasť vo finále mu neprekáža, po uplynutí zmluvne viazanej doby, počas ktorej nemôže verejne vystupovať, plánuje sa pustiť do koncertov so svojou kapelou. Veríme, že Seničania si „svojho“ semifinalistu budú môcť vychutnať. A ktovie, možno nás prekvapí aj nejakou vlastnou tvorbou... ale viac radšej neprezradíme.
Andrea Engelová
