Ale kam ju ženie? Naša budúcnosť podstatne závisí od daností a schopností budúcich generácií. Venujme sa teraz analýze základného školstva. Náročnosť učebných osnov je ohromná, je hádam nastavená na IQ 120 a vyššie. Zoberme si napríklad matematiku 7-ho a 8-ho ročníka. Tomu nerozumejú v prevažnej miere ani rodičia žiakov. Podobné je to aj s fyzikou a chémiou. Deti sú nútené ako papagáje memorovať neskutočne obsiahle učivo, poučky a neviem čo ešte všetko. Po skončení obdobia skúšania sa z hláv všetko to „dôležité“ učivo okamžite vyparí. Vychádza mi z toho, že osnovy sú koncipované v tom zmysle, že je veľmi dôležité, pokúšať sa, malým Slovákom zväčšovať kapacitu pamäte. Ale načo? Veď máme už počítače. Plne súhlasím s názorom, že naše školstvo ešte stále vychádza zo školského systému z obdobia panovania Márie Terézie. Čo by sme to menili, komu by sa chcelo?
Ten, kto býva pri školských zariadeniach, môže pravidelne sledovať výsledky nášho školského systému. Z brány školy vychádzajú deti psychicky úplne zničené, tie menšie si uľavujú kopaním do kamarátov, alebo školského plota. Tí väčší si dnes zvyknú púšťať pre uvoľnenie pirátov, alebo relaxujú hnevlivým vykrikovaním po spolužiakoch na druhej strane ulice. Jednoducho vám ich musí byť ľúto. Povedzte, čo je to za detstvo, ak píšete v jednom týždni šesť písomiek?
Po príchode domov si potom zväčša pustia ešte aj „debilizátor“ (televízor) a začnú tým do seba vstrebávať prevažne vzory najhoršieho myslenia a konania. Možno by sme sa budúcnosti mali začať obávať. Každý súdny človek si domyslí, aký vplyv na jeho dieťa majú dnešné typy televíznych programov.
Naozaj, kam sme to my, Slováci, s naším školským systémom dotiahli? Často počúvame chválospevy, aké máme úžasné školstvo, že naši žiaci majú oproti žiakom z iných častí sveta väčšie znalosti, prehľad, skrátka, sme popredu. Zrejme šíritelia takýchto optimistických posudkov pochádzajú z radov práve tých, ktorí majú za úlohu už konečne zmeniť systém navrhnutý počas vlády rakúskej cisárovnej. Nás uchlácholia a oni tak nemusia ani prstom pohnúť.
Je ale najvyšší čas učebné osnovy poriadne zmeniť, zjednodušiť, zamerať na vedomosti, znalosti pre život potrebné, dôležité. Hoci sa už dlhodobo malí Slováci bifľujú zložité učivo, ako nám to pomohlo? Aké zriadenie tu máme? Jednu z najvyšších nezamestnaností v Európe, hádam najväčšiu sociálnu nerovnosť v Európe, zrejme najnižšie reálne platy v EÚ. Sú to výsledky pôsobenia ľudí, vychovaných naším „skvelým“ školstvom. Môžeme sa porovnávať akurát tak s Rumunskom, tam majú asi tiež taký „prepracovaný“ a hlavne čo najzložitejší školský systém.
MarekBrna
