Zajtrajší zápas TTC v ukrajinskom meste Cherkasy bude pre Seničanky posledným v tomto kalendárnom roku. O zhodnotenie zhruba štvormesačnej práce sme požiadali športového riaditeľa a trénera OMS Senica Vladimíra Sirvoňa, ktorý nám po víťaznom extraligovom zápase v Pezinku ochotne odpovedal na nasledovný tucet otázok.
* Po zisku majstrovského titulu prišlo k výraznej obmene kádra. Do akej miery sa vám podarilo doplniť družstvo po stránke kvantity i kvality?
- Minulý rok sme mali málopočetný káder, v tomto smere som so súčasnou kvantitou spokojný. Čo sa týka kvality, káder sa postupne zohráva, zlepšuje, o čom hovoria dosiahnuté výsledky hlavne v Top Teams Cupe.
* Ktoré hráčky splnili vaše očakávania, boli oporou kolektívu, naopak od ktorých ste očakávali lepšiu výkonnosť?
- Dobre sa javia hráčky základnej šestky, tie splnili moje očakávania, pokiaľ boli zdravé a mohli hrať naplno. Väčšinou sú to staršie hráčky. Boli tam však situácie, kedy bolo potrebné im pomôcť, či už zo zdravotného alebo výkonnostného titulu ich prestriedať. Trošku som sklamaný z mladších hráčok, ktoré sú bezosporu talentované a ktorým stále verím, ale nevedia ponúknutú šancu vziať správne do rúk.
* Okrem extraligy ste bojovali na dvoch európskych kolbištiach. Ako ste spokojný s dosiahnutými výsledkami?
- Každý uzná, že v Top Teams Cupe sme veľmi ďaleko. Postavenie v tomto pohári považujem zhruba na úrovni Final Four v minulom roku. Tam je spokojnosť absolútna. V lige si udržujeme stav aký je, našou povinnosťou je ligu vyhrať a my tú povinnosť plníme veľakrát v provizórnej situácii. Pohár Mevza, bývalá Interliga, slúži starším hráčkam na prípravu a mladším aby získali rutinu i medzinárodné skúsenosti. Tu sme zohrali málo stretnutí, no pevne verím, že stratu doženieme a budeme v prvej štvorke.
* Ktoré súperky boli pre vaše zverenkyne najväčším sústom?
- Určite belgický Charleroi, ktorý svoju kvalitu predviedol aj u nás doma. Myslím, že to bolo najťažšie stretnutie. Ťažký zápas bol aj v úvodnej skupine TTC v Brne proti domácemu celku a myslím, že aj Cherkasy predstavuje svoju kvalitu.
* Oživením v kádri i na palubovke bol príchod Brazílčanky Vivi Oliveira Cruz. V čom vidíte jej najväčší prínos pre kolektív a ako ste pokročili vo vzájomnej komunikácii?
- Začnem druhou časťou otázky. Komunikácia s Vivi je veľmi zlá, okrem portugalčiny nerozpráva žiadnym iným jazykom. Myslím si, že legionárka by sa mala snažiť naučiť reč tej krajiny, v ktorej pôsobí. Ja tiež, keď som bol vo Fínsku, hneď som sa naučil fínštinu. Samozrejme angličtina je podporná reč, je svetovým jazykom, ale aj pre divákov v regióne, kde hráč pôsobí je sympatické, keď sa učí ich reč. Je tu veľmi krátko, neviem či sa učí po slovensky, nepýtam sa jej to. Pri taktickej porade sa jej nedá nič vysvetliť, občas jej niečo nakreslím, či už na tréningu, alebo v stretnutí. Čo sa týka prínosu, je to svetová hráčka. U nás je ešte málo využitá, aj kvôli spomínanej komunikácii či zohratosti. Ak by tu bola od začiatku sezóny, bolo by to určite lepšie. Svojím výzorom a profesionálnym prístupom k povinnostiam naháňa súperkám strach.
* Zo 7 legionárok v družstve hrávajú menej Ukrajinka Marina Kharchynska a Poľka Malgorzata Lis. Ako sa s touto skutočnosťou obe hráčky vyrovnávajú?
* Kharchynska veľmi dobre, s ňou bol robený kontrakt ako s druhou nahrávačkou a vie, že si veľa nezahrá. V príprave, ale aj v lige si zahrala dosť. Väčšinou sú to však stretnutia vonku, mimo Senice, preto to tak pôsobí. Má rovnakú úlohu ako minulý rok Popová. Čo sa týka Lis, očakával som od nej vyššiu kvalitu. Aj to sa stane, že kúpite hráčku a nesplní vaše predstavy ako si myslíte.
* Z kádra sa akosi vytratila dvojica Slávka Mihálová a Lea Murčinková. Čo je príčinou?
- Murčinková sa vôbec nevytratila, mala ťažký výron. Dovtedy hrávala, dokonca som uvažoval zaradiť ju do šestky v čase, keď tu ešte nebola Brazílčanka Cruz. Musím však povedať, že je trošku nedisciplinovaná. Výron pramenil z jej nadváhy, musíme zmobilizovať jej morálku, musí na sebe viac pracovať. Mihálová mala problémy zdravotné i rodinné, keď mala chorú dcérku. Bola však angažovaná do kádra, nie do šestky. Keď mám 15 hráčok, ťažko postaviť každú. Ja som zodpovedný za výkon a ich rast a myslím, že svoju prácu robím tak, ako ju viem robiť a ako ju robím.
* Aká je podľa vás perspektíva mladého slovenského tria Zuzana Michalcová, Marcela Krišková a Ivana Bramborová?
- Zatiaľ nevedia správne chytiť svoju šancu. Projekt, ktorý máme, je dobrý. Mali by sme mať ešte širší káder, aby dievčatá hrali absolútne extra. Jedna skupina i druhá skupina pod extra trénerom. Uvažujem nad tým, možno na budúci rok to bude lepšie. Nech je to ako chce, už je čas, kedy tie dievčatá musia hrať naplno, ale keď sklamú, potom je však koniec. V lepších podmienkach, či materiálnych, ekonomických, či tréningových na Slovensku hrať nemôžu. To neexistuje. A oni majú povinnosť, keď niektorá staršia hráčka zo základnej šestky vypadne, alebo v tých slabších stretnutiach, ju nahradiť. Aj oni musia niečo spraviť pre kolektív a nie aby ich tam tlačila verejnosť.
* Ako ste spokojný so senickou odchovankyňou a súčasnou kapitánkou družstva Petronelou Biksadskou?
- Petra splnila moje požiadavky na hráčku a je jedna z najlepších, čo sa týka komunikácie s ňou. Snaží sa neustále učiť, je to ten správny typ.
* Priorita cieľov, ktoré by ste chceli dosiahnuť a reálne možnosti súčasného senického kádra?
- Tým, že hráme súčasne v troch súťažiach, je to zložité. Musíme odohrať niektoré ligové zápasy, ktoré sú veľmi slabé, až pod úroveň. Zaberá nám to čas, je tam riziko zranenia a čo je najhoršie, že tým menej trénujeme. Minulý mesiac sme mali 16 alebo 18 stretnutí, teda v priemere každý druhý deň a jednoducho sa to začína približovať podtrénovanosti. A tento tím musí aj trénovať. Čo sa týka Mevzy, tá slúži ako príprava. Na druhej strane sú tlaky, prečo sme prehrali, niektorí ľudia z toho robia „hysáky“. Myslím, že všetko sa dá zvládnuť, ale musíme byť zdraví a musíme aj trénovať.
* Prečo ste sa neprihlásili do Slovenského pohára?
- Bola by to už štvrtá súťaž a to sa už nedá časovo zvládnuť. Navyše termíny SP boli oznámené len nedávno a meniť dohodnuté medzinárodné zápasy nie je možné. Nemalo by význam komplikovať si ešte viac súčasnú situáciu.
* Ako strávite blížiace sa sviatočné dni na prelome rokov a čo očakávate od volejbalového roka 2006?
- Sviatky prežijem v kruhu svojej rodiny, to je moja priorita. Verím, že v roku 2006 budeme pokračovať v dobre rozbehnutej práci a že sa dočkám situácie, keď v kádri bude len jedna tretina legionárok a dve tretiny našich kvalitných hráčok.
MikulášRožňák
