Hanka Potančoková je členkou Klubu umelcov Genesis v Holíči. Pred niekoľkými dňami sa dožila okrúhleho jubilea a my sme ju pri tejto príležitosti vyspovedali.
Môžete nám prezradiť aké boli vaše začiatky? Ako ste sa dostali k tomuto nevšednému remeslu?
V detstve som sa už ako malé dieťa hrala s hlinou na záhradke, no a to mi zostalo až dodnes. Chodila som do ĽŠU výtvarný odbor. Neskôr sa otváral odbor keramika a navštevovala som aj ten. Učili nás, ako sa pracuje na hrnčiarskom kruhu a to ma zaujalo. Strednú školu som navštevovala v Ľubietovej, odbor keramikár. Ostala by som aj v Ľubietovej, ale rodičia boli tu... tak som prišla naspäť. Odtiaľ som odišla naspäť do Holíča a pracovala v holíčskej Fajanse. Od r. 1997 pracujem vo svojej dieľni. Som toho názoru, že vzdelanie je dôležité, ale až život je tou pravou školou pre umelcov, pretože sa musíme naučiť všetko, čo nám prinesie.
Môžete nám v krátkosti priblížiť, ako sa tvorí taký hrnček?
Na hrnčiarsky kruh sa položí hlina, ktorá sa musí vycentrovať. Potom urobíme základnú kachlu, z ktorej vytvarujeme hrnček alebo niečo iné. Vzniknutý polotovar necháme usušiť a prvý raz vypálime. Po vypálení glazujeme, kreslíme a vypaľujeme druhý raz. Až potom je výrobok hotový.
Aká škála výrobkov je zahrnutá vo vašej tvorbe?
Robím úžitkovú keramiku točenú na hrnčiarskom kruhu.Vyrábam najmä taniere, hrnčeky, dózy a iné. Je toho veľa.
Nezdá sa vám, že trh je týmto tovarom tak trocha nasýtený?
Keramikárov a keramiky je veľa.Je tu veľa tovaru privezeného zvonku a tým aj konkurencia je silná.
Dožívate sa v týchto dňoch okrúhleho jubilea. Keby ste mali možnosť niečo vo svojom živote zmeniť, zmenili by ste niečo?
Nič by som nemenila. Každý si musí ten svoj život užiť. A to so svojimi radosťami a starosťami. Do budúcna by som si priala pre seba, známych a kamarátov hlavne zdravie a pohodu v rodinách.
JaroČársky
