Takýchto domov je päť a Rómovia sú ich riadnymi nájomníkmi. Preto, ak ich chce mesto zbúrať, musí im dať náhradné ubytovanie. Mesto však bytov nazvyš nemá. Využilo však možnosť vyhlásiť mestskú štvrť, obývanú prevažne Rómami, za rómsku osadu, aby sa mohlo uchádzať o finančnú pomoc na výstavbu bytovky s bytmi nižšieho štandardu.
Túto bytovku, ktorej hodnota je približne 15 miliónov korún, z 80 percent zaplatí dotácia štátu a z 20 percent svojou prácou budúci nájomníci. Všetko by bolo v poriadku, ak by bytovka stála na území spomínanej novovzniknutej rómskej osady na Hurbanovej ulici. Mesto ju však chce postaviť mimo nej, navyše v lokalite, kde vzniká holíčske Beverly Hills. Teda vo vilovej štvrti, kde schválený územný plán mesta počíta iba s výstavbou rodinných domov. Nečudo, že sa tomu dotknutí obyvatelia začali brániť a využili svoje právo diskutovať s primátorom o tomto probléme na ostatnom mestskom zastupiteľstve.
Ako poznamenal na margo veci primátor mesta Vladimír Horák, v Holíči nie je žiadna lokalita, kde by sa takáto bytovka dala postaviť bez odporu občanov. Lokalitu Betlehem vybrali preto, lebo sa im toto riešenie zdalo najmenej bolestivé. Mesto ale zlú bytovú situáciu Rómov musí riešiť, pretože tí sa svojich práv dožadovali u aj ombudsmana, splnomocnenkyne vlády Kláry Orgovánovej i u prezidenta. Občanov však jeho slová i vystúpenie rodáka Ladislava Richtera, Róma čo pracuje pre Kláru Orgovánovú, skôr pobúrili a veľmi ich nezaujímalo, že mesto získa bytovku zadarmo a vyrieši tak jeden zo svojich problémov. Obava zo znehodnotenia súkromného vlastníctva i strach z kriminality boli väčšie a dá sa povedať, že aj opodstatnené.
Vplyv odporu voči Rómom v Holíči je veľký a ostatní obyvatelia im za vinu dávajú najmä prekvitajúci obchod s drogami. V tesnom susedstve plánovanej bytovky mesto za milióny postavilo novú základnú školu a dotknutí obyvatelia sa boja hlavne možného kontaktu detí s dílermi drog. Občania taktiež namietali, aby sa Rómovia opäť zhlukovali na jedno miesto. Radšej by boli, keby sa po meste roztrúsili, čím by sa ich asimilácia s „bielymi“ viac zreálnila.
Spomínaná bytovka má mať 28 bytových jednotiek, prevažne garsóniek, jedno a dvoj izbových bytov. Obavy z opätovnej koncentrácie Rómov sa primátor snažil občanom vyvrátiť skutočnosťou, že do zvyšných bytov chce mesto ubytovať aj „nerómov“, ktorí majú o byty nižšieho štandardu záujem. A je ich vraj plný poradovník.
Dotknutí občania napokon docielili, že hlasovanie poslancov o výstavbe bytovky načas oddialili. Poslanci MZ sa už tento týždeň mimoriadne stretnú s pracovníkmi mestského úradu i s vedením mesta, aby našli aj inú alternatívu, než bola predostretá na zastupiteľstve. Ak chce však mesto získať na výstavbu potrebné peniaze zo štátu, musí čím skôr podať žiadosť o dotáciu na Štátny fond rozvoja bývania. Čím skôr preto, lebo sa už o dotáciu hlásilo v tomto roku, ale podalo ju neskoro a dotáciu sa mu neušli.
Šibeničný termín, rozhodnúť do 15. januára, však nemusí byť reálny. Na zastupiteľstve bývalý zamestnanec odboru výstavby mestského úradu Peter Ovečka poznamenal, že by predčasným rozhodnutím o výstavbe mesto porušilo zákon. Podľa neho je totiž výstavba plánovanej dvojpodlažnej bytovky v rozpore s platným územným plánom mesta, ktorý v danej lokalite povoľuje iba výstavbu rodinných domov. Ak by mesto chcelo spraviť zmenu v územnom pláne, návrh by najskôr muselo vyvesiť na vývesnej tabuli mesta počas 30 dní, aby sa ku zmene mohli vyjadriť občania. Po tejto lehote musí zvolať stretnutie s občanmi, aby v diskusii vyjadrili svoj názor k plánovaným zmenám. Až potom môže mesto rozhodnúť, no určite to nebude do 15. januára.
Polemiku, či má pravdu on, alebo mesto, riešiť nemienime. Je však možné, že by sa bytovka stavala aj napriek tomu, predčasne. Gabo Kopúnek
