Kto ju získa?

čila nedávna informácia, že budova, v ktorej „osveta“ sídli, sa má stať predmetom predaja. Verejné tajomstvo už niekoľko mesiacov štebocú vrabce na strechách a zaujímalo nás, čo sa prípadným predajom vily zmení pre kultúru v meste, i to, komu bude doterajšie osvetové stredisko patriť.

Bez vetra sa ani lístok nepohne
Zriaďovateľom Záhorského osvetového strediska je Trnavský samosprávny kraj. Ten disponuje aj s budovou, v ktorej inštitúcia sídli. Hovorca Ivan Krajčovič nám potvrdil, že presun osvetového strediska a následný predaj budovy je na dohľad. Osvetári dostanú náhradnú budovu na Vajanského ulici, ktorá kedysi slúžila Domu československo-sovietskeho priateľstva (po zmene pomerov sa jeho názov zmenil na Dom svetovej kultúry a krátky čas slúžil ako kultúrno-osvetová inštitúcia pre mladých). Podľa vyjadrenia I. Krajčoviča je to vhodnejší objekt, nakoľko súčasné sídlo nie je dobre adaptované na organizovanie kultúrnych akcií. Na túto činnosť vyhovuje len výstavná sála, tá je však v zlom technickom stave. Poloha v centre mesta, v blízkosti Základnej umeleckej školy a knižnice je nepochybne výborná, uvítali by ju samotní pracovníci a najmä učitelia.
„Mali by sme to bližšie a stíhali by sme deti včas priviesť na začiatok programu,“ zdôverila sa nám pedagogička z materskej školy Anna K. „Doteraz býval pre nás presun veľkým problémom.“
Ako sa zdá, pracovníkov osvetového strediska ani občanov by nemrzelo, keby sa súčasné pomery zmenili. Dom na Vajanského ulici bude po nevyhnutných opravách dôstojnou náhradou.

Ak vilu kúpi Červený kríž, hospic bude
Je isté, že lukratívna budova na predaj pritiahne záujemcov ako koláč muchy. Chuť na ňu budú mať firmy aj jednotlivci. Jedným z vážnych kandidátov je aj Slovenský Červený kríž v Senici, ktorý v súčasnosti sídli v budove bývalého predškolského zariadenia na Kalinčiakovej ulici. Ako nám povedala pracovníčka SČK Miriam Madunická, v prípade získania budovy „Osvety“ by z nej chceli vybudovať hospic pre 20 až 25 ťažko chorých pacientov. V tomto smere už oslovujú poslancov Trnavského samosprávneho kraja aj potenciálnych sponzorov. Vlastníctvo nehnuteľnosti by pomohlo získať úvery a granty z Európskej únie a v Senici by vzniklo potrebné zariadenie, akých je, žiaľ, na Slovensku stále málo. Častokrát najmä preto, lebo tí, ktorí by ich chceli vybudovať, nenájdu (alebo nemôžu zaplatiť) vhodnú budovu.
Riaditeľka Záhorského osvetového strediska Ľubica Krištofová by sa potešila, keby sa podarilo tento zámer uskutočniť. Občania by nielenže neprišli o kultúrnu inštitúciu, ale pribudla by k nej dlho očakávaná humanitná.
Andrea Engelová