ako pre jej „podriadenú“ Vieru.
Jana sa narodila pred štyridsiatimi rokmi v Podbranči a dodnes mu ostala verná. Svoje kopanice má rovnako rada ako varenie. Už ako dieťa sa najradšej motala v kuchyni a vymýšľala pochúťky. Samozrejme, že po skončení základnej vôbec neváhala, kam s prihláškou a vyučila sa za kuchárku.
Jej prvý profesionálny sporák stál v materskej škôlke pre deti zamestnancov Slovenského hodvábu v Senici. Stretla však svoju životnú lásku a raz-dva tu bola svadba. Narodil sa syn a starostlivosť o neho plus dochádzanie do práce bolo náročnou skúškou odolnosti celej rodiny. Jana vystriedala niekoľko kuchárskych miest, až napokon zakotvila v rodnej dedine. Obec Podbranč využila priestory zrušenej materskej školy a otvorila jedáleň pre dôchodcov. Jana sa v nej stala vedúcou kuchyne.
Niežeby si nevedela predstaviť aj ľahšiu prácu, no prišla si na svoje. Teší ju, že to, čo s kolegyňou uvaria, má úspech. Domácka teplá strava je práve to, čo ponúkajú svojim zákazníkom. Variť uniformné podrážky á la študentská menza ju nebaví, rada sa s pripravovaným jedlom „pohrá“. A nielen v práci. Ak si niekto predstavuje, že doma už nechce sporák ani vidieť, Jana ho hneď vyvedie z omylu.
„Baví ma to, takže vyváram aj doma. Niekedy tri jedlá naraz. Okrem toho na svadbách, rodinných oslavách. Doma mi síce pomáha manžel aj syn, ale hlavné slovo mám v kuchyni ja,“ smeje sa.
Pretože rada experimentuje, obaja chlapi majú doma kulinársky raj. Predkladá im vlastné receptúry a keby chcela, populárny šéfkuchár bez čapice by sa mal čomu priučiť. Televízna kariéra však Janu neláka. Má svoj sen, kamery v ňom nie sú. Skôr hrnce, panvice, taniere a stoly. Veľmi rada by raz vlastnila malú reštauráciu, v ktorej by pripravovala poľovnícke špeciality. Dobré jedlá a útulné prostredie, žiaden luxus pre horných desaťtisíc, ale miesto, kam by radi a pravidelne chodievali ľudia ako ona a jej blízki.
Zatiaľ zostáva Janina predstava len v rovine snov, ale čo nie je, môže byť. Jej životným šťastím je opora v manželovi a synovi, dnes už dospelom elektrikárovi. Obaja jej pomáhajú, ako sa dá. Veru si nevie predstaviť, ako inak by zvládla veľké nákupy pre jedáleň. Našťastie zaberú vždy, keď treba.
Z času na čas chodieva obuvníkova žena bosá - a kuchárka hladná. Aj Jane sa už stalo, že sa do jedálne prihrnuli neplánovaní hostia a nastal problém, ako ich nakŕmiť. Odišli síce spokojní, no s porciami kuchárok v žalúdku. Jana berie podobné udalosti s humorom. Je radšej, že sa minie aj posledný zemiak v hrnci a netreba počítať prebytky. Ak jej zaškvŕka v žalúdku, vie, že všetkým chutilo.
Andrea Engelová
