Pri jasavom kriku nad úspešnými zákrokmi obľúbených aktérov, pri spoločnom skandovaní pokrikov oduševnených fanúšikov, uvolnia sa mnohým potlačované agresie. Uvolní sa utajovaná zlosť z dielní a kancelárií (prípadne z domáceho prostredia “nervóznej famílie”) zhromažďovaná po celý týždeň, bez možnosti odreagovať sa.
Je to teda určitý druh psychohygieny, ktorý možno prežiť iba priamo na ihrisku štadióna či haly, kde divák podľahne atmosfére - davovej psychóze a spoločne pržíva s ostatnými napätie, radosť i uvoľnenie. Televízny divák je o túto “terapiu” ochudobnený.
Pôsobenie vzrušenia je aj merateľné, zlepší sa krvný obeh, zvýši sa tlak krvi a zlepšia sa telesné funkcie. Fandenie treba brať ako hru, nie ako životne dôležitú udalosť. Padne gól, alebo lopta do pola súpera, srdcia fanúšikov sa zatrepocú radosťou a z hrdiel sa ozve oslobodzujúci, šťastný výkrik. Takúto psychohygienu prežívali fanúšikovia na úvodných zápasoch súťaží volejbalistiek, v ktorých sa kolektív hráčok ukázal vo veľmi dobrom svetle. Bojovnosťou o každú loptu, ale aj novými ťahmi legionárok z Ukrajiny a Čiech na sieti a na podaní. Takúto psychohygienu prežívajú fanúšikovia, len vtedy, ak sú na stretnutí prítomní.
Siňor
