trovskom stretnutí tieto mužstvá nestretli.
Až v tejto sezóne, keď Skalica postúpila z 5. ligy a Senica vypadla z tretej, hrajú spoločne vo 4. lige. Vzájomný súboj umocňovala skutočnosť, že proti sebe nastúpili bratia Bajanovci, Lukáš v drese Skalice, Tomáš v domácom. V drese Skalice nastúpili ďalší traja hráči, ktorí obliekali aj dres Senice. Brankár Marcel Zongor, Dušan Ferík a Roman Ondráš. Spojitosť bola aj na trénerskej lavičke, keď Marián Vašíček prišiel (alebo sa vrátil) namiesto Miloša Malárika práve zo Skalice, kde trénoval dorast. Marián Vašíček bol aj aktérom obidvoch posledných derby stretnutí. V roku 1974 ako pravý obranca mužstva Senice postupujúceho do divízie a neskôr do 1. SNFL, teraz ako tréner.
Možno si kompetentní v komisii na obsadzovanie rozhodcov neuvedomili dôležitosť tohto derby stretnutia, keď ako hlavnú rozhodkyňu delegovali mladučkú Štrpkovú. Mladá, pohľadná “kočka” s dobrým pohybom však ešte musí odpískať nejeden zápas, aby bola veľká. Hlavne domáci hráči jej v prvom polčase vyčítali (a právom) neponechanie výhody v hre. Zo štyroch nedovolených zákrokov na penalty odpískala iba jeden, aj to až na pokyn svojho asistenta. Najjasnejší faul na Michalicu v prvom polčase za stavu 1:0 neodpískala.
Aj hostia sa dvakrát domáhali tejto výhody. Zákrok Starycha ako faul posúdila, no vytiahla ho mimo šestnástky. Našťastie pre hostí, pretože z neho dosiahli vyrovnávajúci gól (bol to ich prvý gól, ktorý v 4. lige dosiahli na ihriskách súperov, keď doteraz všetko prehrali na nulu), zákrok na Ovečku ako faul neposúdila. Tu však treba podotknúť, že aj odpískanie penalty ešte istý gól neznamená, o čom sa presvedčili samotní domáci, keď Surového pokus Zongor zneškodnil.
Fanúšikov Skalice pobúrilo neuznanie gólu už v nadstavenom čase, no ruka ich hráča bola tak evidentná, že toto sa rozhodkyni vyčítať nedá. Skôr to, že nabehnutie Ovečku do nej neodmenila minimálne ČK, keď by sa to dalo posúdiť aj ako inzultácia. Divákov pobavil aj nedovolený zákrok Tomáša na brata Lukáša. „To bolo pre tribúny,” konštatoval po zápase v spoločnosti Bajanovcov (aj s otcom Imrichom, bývalým ligovým brankárom Senice) Tomáš. „Ja som sa mu za to pri prvej príležitosti pekne poďakoval,” uzavrel tento krátky bratský incident Lukáš.
A čo na to tréneri. Každý z nich to hodnotil z pohľadu svojho mužstva a videl predovšetkým jeho aktivity. No tak to chodí aj pri hodnotení stretnutí vyšších súťaží.
Marián Vašíček, tréner Senice: „Myslím, že o ten jeden gól sme si vyhrať zaslúžili, pretože sme si vypracovali omnoho viac šancí, nastrelili sme brvno a ak by Surový premenil penaltu, nemuselo k tomu dramatickému záveru vôbec prísť.”
Jozef Mrva, tréner Skalice: „Všetko sa mohlo vyvíjať inak, ak by Šenk premenil na začiatku veľkú šancu. Na nerovnom povrchu sme nemohli hrať svoju kombinačnú hru a takisto sme penaltu mali kopať aj my. Inak to bol dobrý a slušný zápas, ktorému by skôr svedčala remíza.”
Sympatickým gestom pred stretnutím i po ňom bolo stretnutie funkcionárov obidvoch klubov, kde bolo cítiť priateľskú atmosféru. Potvrdili, že futbal je len hra, po jeho skončení si treba podať ruky a myslieť na krajšiu futbalovú budúcnosť. Obidva kluby a ich fanúšikovia by si ju rozhodne zaslúžili.
Jozef Komorný
