Kto by nepoznal jedno z najlepších futbalových mužstiev na svete Manchester United. Zvlášť fanúšikom futbalu ho netreba približovať. Tento anglický futbalový gigant má fanúšikov po celom svete, dokonca aj na Záhorí. A nielen fanúšikov. Jeden zo zamestnancov ochranky tohto klubu je dokonca priamo zo Záhoria. Davida, ktorý bol v týchto dňoch na krátkej dovolenke doma na Cerovej, sme pred návratom na Old Traford vyspovedali.
Manchester United je srdcu Davida Šeniglu z Cerovej blízky odmalička. Keď dostal ponuku pracovať pre tento klub, neváhal ani minútu.
Kto je David Šenigla? Dnes už 23-ročný mladík začínal s futbalom vo svojej rodnej obci a bol veru výrazným talentom. Až takým, že po ňom siahol FK SH Senica, kde dva roky hrával dorasteneckú ligu. Vojenčinu si odkrútil vo vojenskom futbalovom klube v Malackách. Po vojne sa vrátil do Cerovej, no jeho futbalové plány boli omnoho vyššie, ako hrať v okresnej súťaži. Prestúpil do druholigovej Senice, no už v druhom zápase za B - mužstvo si v zápase so Zelenčom roztrhol väzivá v kolene. Nasledovali dve operácie a od futbalu prestávka na dlhých deväť mesiacov. Keďže nechcel toľko vyčkávať, nabral nový smer - zahraničie.
*David, kde začala tvoja zahraničná story?
Po tom, čo som na dlhý čas nemohol na futbal ani len myslieť, odišiel som do Grécka. Pracoval som v Anglickom hoteli ako barman a vykonával aj rôzne sezónne práce. Tu som sa zoznámil s viacerými mladými ľuďmi z Anglicka, s ktorými sme hodiny a hodiny predebatovali o futbale. Jeden z nich ma pozval do Anglicka. Možno len zo zdvorilosti, no pri prvej príležitosti som za ním vycestoval do Nových Zámkov (Newcastlu).
Pri tejto príležitosti sme si pozreli futbalové zápasy v Newcastli i neďalekom Sunderlande. Stretli sme sa aj s ďalším priateľom z Manchesteru. Ten ma zase pozval k nemu. Nezaváhal som a ponuku prijal.
*Ako si sa dostal pracovať do tohto veľkoklubu?
Priateľov známy, s ktorým sme trávili spoločný víkend, pracoval v bezpečnostných zložkách v Manchesteri United. Spýtal sa ma, či by som nechcel pre nich pracovať. Ja som okamžite súhlasil. Veď Manchester United je klubom môjho srdca. Odmalička som jeho veľkým fanúšikom. Po prijímacích pohovoroch som bol prijatý do zamestnania v CES (Controlled Event Solutions) a som tam už celý rok.
*Nepociťoval si ako nový zamestnanec jazykovú bariéru?
Už do Grécka som išiel s určitými jazykovými znalosťami a počas dvoch rokov v Grécku v anglickom hoteli som sa ešte viac zdokonalil. Už som si zvykol aj na nárečie, ktorým obyvatelia vyše šesťmiliónového Manchesteru hovoria.
*Čo je tvojou náplňou práce?
CES má na starosti ochranu budov a osôb, pričom to nie je klasická práca bodygardov. Napríklad do tréningového centra, ktoré má dvanásť trávnatých ihrísk, vpúšťame len hráčov, ktorí idú na tréning. Nikto iný sa tam nemôže dostať. Týka sa to hráčov všetkých mužstiev ManU, pričom na A - mužstvo sa kladie samozrejme najvyšší dôraz. Celý tento obrovský objekt je zabezpečený kamerovým systémom a všetko sledujeme na monitoroch.
*Nie je to príliš jednotvárna práca?
Okrem monitorov máme k dispozícii aj jeden klubový kanál, kde idú nepretržite futbalové zápasy. Vybrať si môžete nielen posledný zápas, ale aj z minulých ročníkov. Výber je neobmedzený. Všetky zápasy za posledné roky sú k dispozícii. Ak by som chcel sledovať napr. zápas z finále Ligy majstrov z Bayernom Mníchov, nie je problém si ho naprogramovať.
*Máš možnosť si pozrieť zápasy ManU aj naživo?
Ako zamestnanec mám voľnú vstupenku, no môžem ísť aj pracovne. Vtedy však musím mať oblečenú klubovú uniformu a to si nemôžem dať ani pivo. Preto radšej chodím ako súkromná osoba.
*Dostal si sa už aj do styku s niektorými hviezdami mužstva ManU?
Spočiatku, keď niektorý hráč len prešiel okolo mňa, bol som z toho unesený. Dnes je to už aj pre mňa bežné. Reprezentant Wes Brown si s nami príde aj zahrať play station, s Louisom Sahom som sa viezol v automobile a do pohody sú Liam Miller, Ruud van Nistelrooy, John O´Shea, Ryan Giggs a do svojho odchodu aj Brazílčan Kleberson.
*Ako je to s tvojim pobytom v Anglicku?
Už som sa tam takmer udomácnil. So zamestnávateľom som podpísal novú pracovnú zmluvu a v rebríčku hodnôt som postúpil o nejaký stupienok vyššie. Zatiaľ bývam u svojho kamoša v podnájme, no od Nového roku sa budem sťahovať do svojho nového bytu.
*Uvažoval si aj nad myšlienkou natrvalo ostať v Anglicku?
Nad touto možnosťou som ešte neuvažoval, no chcel by som tam vydržať, pokiaľ to len bude možné. Navyše ani odmena za vykonanú prácu nie je zanedbateľná. Dá sa z toho slušne vyžiť a ešte aj ušetriť. No hlavným dôvodom je fakt, že táto práca ma veľmi baví.
*Na futbal ako hráč si už celkom zanevrel?
To zase nie. Pravidelne nastupujem za Manchester United v nedeľnej lige. Je to liga medzi zamestnancami tohto veľkoklubu. Svoje mužstvá majú napríklad zamestnanci obchodov, reštaurácie, múzea, bezpečnostných zložiek, klubovej televízie a ďalších. Je to pravidelná súťaž a ja som dal v posledných troch kolách štyri góly. Keďže Angličania poznajú len jedného hráča z Česko-Slovenska, tak mi prischla prezývka Milan Baroš.
*Je v meste poznať rivalitu medzi United a City?
Je a veru poriadne. Hlavne keď sa jedná o derby zápas. Fanúšikovia City fans nemôžu prísť ManU poriadne ani na meno. No ak hrá ManU pohárový zápas, rivalita ide bokom a všetci mu fandia. U nás však pracuje aj jeden zamestnanec, ktorý pochádza z Liverpoolu. Hoci hrá za nás v spomínanej nedeľnej lige, dres ManU si na seba obliecť nechce. Vždy si ho obráti naruby a tak sa dáva aj fotografovať. Neznesie na sebe znak ManU, hoci je jeho zamestnancom. Stále je verným a hrdým fanúšikom Liverpoolu.
Na majstrovské zápasy však chodia celé rodinné generácie. Všetci sú oblečení do klubového dresu s menovkou svojho obľúbenca a všetci do jedného 90 minút svoje mužstvo povzbudzujú. Osemdesiatročná babička so svojím desaťročným vnúčikom, synom, nevestou atď. Všetci si považujú za povinnosť svoje mužstvo v domácom zápase podporiť. A tak to ide už po niekoľko generácií.
*Život však nie je len futbal. Zvykáš si v Anglicku aj na bežný život občana?
Bez problémov si už zájdem nakúpiť do obchodu a aj kúpim to, čo chcem a potrebujem. Ako som povedal, reč mi už nerobí žiadne problémy. Dostal som už aj pokutu 60 libier za prekročenie rýchlosti. Prišla mi poštou zloženka, kde som bol zachytený rýchlostnou kamerou. Nič iné mi neostávalo, len zaplatiť. Navyše za prekročenie rýchlosti sa v bodovom systéme dávajú tri body, po 15 bodoch sa berie vodičák a treba robiť nové preskúšanie. Tu nie je možné si po známostiach vybaviť odpustenie pokuty. Je to maximálne spravodlivý systém a veru sa oplatí dodržiavať dopravné predpisy.
*Máš 23 rokov. Ako je na tom David Šenigla s dievčatami?
Samozrejme, že nejaké lásky boli. Pre dosiahnutie vysnívaného cieľa však bolo treba aj niečo obetovať. Na Slovensku mám dobrú priateľku. Problém je v tom, že ona má prácu, ktorá sa jej páči a chce ostať na Slovensku. Mne sa zase páči moja práca v Anglicku. V Manchesteri mám aj priateľky, no nie sú to žiadne vážnejšie vzťahy.
Davidovi Šeniglovi sa splnil jeho veľký futbalový sen. Pohybuje sa v blízkosti hráčov, pred ktorými väčšina ľudí zo zdvorilosti sklopí zrak. Môže sa dotknúť „hviezd“, ktoré boli a stále aj sú jeho futbalovými vzormi. Hoci je len súčasťou veľkého kolosu, na svoju prácu je hrdý a má z nej radosť. Prajeme mu, aby v službách tohto veľkoklubu vydržal čo najdlhšie a svojou prácou robil dobré meno nielen sebe, ale aj Slovensku i Záhoriu.
Jozef Komorný