Na letisku pristávali draky

Podujatie príznačne nazvané Drakiáda spoločne zorganizovali firma Comp-Let, s.r.o., Záhorácky Aeroklub Senica a Mestský úrad Senica. Spoločnosť Comp-Let, ktorá akciu zastrešovala, zároveň touto cestou ponúkala verejnosti svoj Deň otvorených dverí. Podľa slov jej manažérky Jany Blahovej nestretávajú sa tu so Seničanmi prvý, a ako dúfajú, ani posledný raz.
Príjemné počasie babieho leta lákalo deti zasúťažiť si. Na letisku mali niekoľko možností. Tí zručnejší prezentovali svoje výtvory - lietajúcich drakov. Na vzhľade nezáležalo, ale mnohé kreácie by naozaj mohli bodovať v súťaži o najrozvinutejšiu fantáziu. Pretože pofukoval len mierny vetrík, s leteckými výkonmi to bolo slabšie, ale dobrá vec sa podarila. Presvedčili sme sa, že ešte sa nájdu majstri súci zhotoviť takmer dvojmetrové pomaľované monštrum, vzbudzujúce rešpekt akoby priletelo z Jurského parku.
Ani tí, ktorí si nepriniesli vlastných drakov, nemuseli ostať bokom. Práve pre nich boli určené ľahké hádzadlá Fík z polypropylénu. Rôzne veľkými modelmi lietadielok mohli deti súťažiť v hode do diaľky alebo na cieľ. Ani mažoretky zo skupiny Lienky si nenechali ujsť príležitosť a zapojili sa, len čo odtancovali svoje vystúpenie.
Nepochybným magnetom pre malých aj veľkých však boli leteckí modelári. Senické letisko navštívili aj kolegovia z Hodonína a predviedli zaujímavú akrobaciu niekoľkých modelov historických lietadiel. Zahanbiť sa nenechal ani Seničan Jaro Parízek so svojím modelom MiG-u 15. Asi trištvrte metra dlhá stíhačka vyludzovala takmer vierohodné zvuky, keď ju Jaro navigoval na pristátie.
„Som nadšencom leteckých modelov, hlavne starších typov,“ povedal nám 42-ročný dlhoročný aktívny člen Aeroklubu. „Podarilo sa mi konečne naštartovať ďalších pár ľudí so záujmom o modelárčinu. Zapadlo nám to, pretože nebolo peňazí. Pôvodné kluby, ktoré sa venovali mladým, zanikli. Dali sme sa do toho a podnikli sme už niekoľko vystúpení pre verejnosť, napríklad pri príležitosti Dňa polície.“
Chceli sme vedieť, či sa zúčastnil aj súťaží modelárov a aké prípadné úspechy zožal. „To bývalo kedysi,“ usmial sa Jaro. „Teraz na to nemám čas.“ Jeho špecialitou sú bojové lietadlá - legendárny Spitfire, japonské Zero, americký Korzár. Má ich doma a ak sa naskytne príležitosť, ukazuje deťom v školách, ako sa dajú zostaviť a obsluhovať. Je jasné, že na to treba veľa zručnosti a asi ešte viac trpezlivosti. Jarovou srdcovou záležitosťou sú modely vetroňov - ich tichý let je náročný, ale aj najkrajší. V súčasnosti dokončuje vetroň s rozpätím krídiel 4,2 metra.
Každý, aj ten najkrajší deň, má svoj koniec. Aj Drakiáda sa skončila a nastalo napätie - vyhlasovali sa výsledky súťaží. Pretože prvý môže byť vždy iba jeden, sem-tam sa to nezaobišlo bez slzičiek sklamania. Naopak, ocenení žiarili. Najväčšieho draka riadil Jakub Kalný, najmenšieho Simona Mudrochová a Daliborovi Burešovi drak zase najdhšie lietal. S najoriginálnejším drakom prišiel Adam Pavlovčin a s najfarebnejším Erika Filková. Za nausilovnejšieho súťažiaceho vyhlásili Jakuba Beblavého. Fíkmi zase najúspešnejšie hádzali Dalibor Bureš, Rudolf Núdzik, Simona Mudrochová a Alexandra Ráziková.
Andrea Engelová