„Na Michala ve Gbelech
trčí z trúby černý plech.
A na něm spí krmná hus
pěkne žutá, rádny kus.
Ve sklepě si burčák dríme,
čeká, co ho vypijeme.
V něm pjesničky veselé
na hody zaspíváme.“
Podľa tradícií mali Gbelania do roka dvoje hody, no jedny z nich predali. Keď som pátral po tejto zaujímavej informácii, dozvedel som sa, že tie predané, alebo skôr prepité hody, bývali v Gbeloch na Katarínu. Lenže Gbelania, preslávení bitkári, zneužívali skoré zotmenie sa a cezpoľných bíjali hlava-nehlava ešte pred hodovou zábavou. Preto, vraj, musela zakročiť vyššia moc, v tomto prípade polícia a hody na Katarínu jednoducho zakázala.
Tie druhé hody bývajú v mestečku na Michala a svoju tradíciu začali písať pred 153 rokmi, kedy bol nový farský Kostol Sv. Michala v Gbeloch 12. septembra posvätený. Niektorí „pamätníci“ môžu namietať, že to bolo o šesť rokov neskôr, pretože farský kostol zažil ešte druhú vysviacku 13. júna 1859.
Nie je však dôležité, odkedy bývali v Gbeloch hody na Michala. Dôležité je, že pred piatimi rokmi sa nové vedenie mesta rozhodlo vrátiť hodom aj spoločenský význam a obohatilo ich o nefalšovaný jarmočný ruch. „Je to proste v ľuďoch,“ hovorí poslanec mestského zastupiteľstva Pavol Nemec. „Gbelania, vedomí si svojho bohatstva plynúceho z ropy, začali byť pohodlní a neradi vyliezali zo svojich pelieškov. Táto pohodlnosť prerástla do ničnerobenia a každý hody oslavoval po svojom, za múrmi obydlí. Gbely však majú svoju históriu, zvyky i miestny folklór, ktorý sme sa snažili oživiť. Podarilo sa nám vytiahnuť domácich do ulíc a prilákať každoročne čoraz viac návštevníkov, ktorým ponúkame nielen pokrm pre telo, ale hlavne pre dušu.“
Na gbelskom rínku
Tým pokrmom pre dušu bolo inštalovanie viacerých výstav. V kultúrnom dome svoje práce predstavovali dvaja rodáci – Katarína Vyskočilová a Ferdinand Bolebruch. Maľby p. Vyskočilovej našli motívy v prírode, drevené plastiky p. Bolebrucha oživili spomienky na ľudí, ktorých tváre ste pred desiatkami rokov mohli stretávať nielen v uliciach mestečka.
Spomienky na časy minulé obohatili jarmočnú náladu pred kultúrnym domom, kde sa na pódiu predstavili folkloristi z Brodského. Na gbelskom rínku, pred mestským úradom, sa zas čulo obchodovalo. Návštevníkov však nelákal len bežný burzový tovar, ale hlavne ľudoví remeselníci, ktorí priamo pred zrakmi zvedavcov vytvárali predmety, bez ktorých sa pred rokmi nezaobišla riadna domácnosť.
Rozprávkové králiky
Okrem obrazov, drevených plastík a plodov záhrad sa na jarmoku vystavovali aj zvieratá. Ako nás informoval Štefan Veselý, zástupca riaditeľa výstavy, v Gbeloch sa stretlo 111 chovateľov drobných zvierat z oboch brehov rieky Moravy, z toho z oblasti Hodonína 26. Návštevníci mali možnosť pozrieť si cez päťsto zvierat, pričom najzastúpenejšie boli králiky. Spomedzi nich vyšiel aj šampión výstavy, samček Viedenského modrého králika domáceho chovateľa Ivana Matulu.
Kto si pozorne prezrel výstavu, všimol si v niektorých klietkach zvláštne pruhované králiky. Pri pohľade na ne sa mi vynorila spomienka na českú komédiu Dívka na koštěti, kde čarodejnícky školník v podaní Vladimíra Menšíka školníčke (Stella Zázvorková) odlíšil bežných bielych králikov na bielych s čiernymi pruhmi. Tentoraz však nešlo o kúzla, na výstave syn Štefana Veselého vystavoval novovyšľachtený druh Rhönskeho králika, ktorého na Slovensku chovajú len traja chovatelia.
Až do rána bílého
Koho unavilo chodenie po stánkoch a výstavách (nesmieme opomenúť výstavu obrazov Viery Gabrielovej v areáli bývalého MNV), mohol sa pristaviť pri iných atrakciách, čo ponúkal jarmok, alebo si oddýchnuť pri sledovaní športových zápolení na novom hokejbalovom ihrisku či v športovom areáli, kde sa od 14. hodiny uskutočnil už druhý ročník futbalového turnaja starých pánov Memoriálu D. Eisnera.
Než sa však jarmočníci stačili rozpŕchnuť, v obradnej miestnosti mestského úradu vzdali obyvatelia mestečka prostredníctvom vedenia mesta a členov mestského zastupiteľstva hold práci a zásluhám svojich spoluobčanov. Na slávnostnom mestskom zastupiteľstve sa udeľovali ocenenia mesta.
Sobotňajší hodový deň zakončila zábava v kultúrnom dome. Hoci som Gbely opustil o niekoľko hodín skôr, môžem spokojne napísať, že sa na nej nič zlého nestalo. Odchádzal som totiž s presvedčením, že Gbelania už nie sú iba „povestní bitkári“, ale príjemní a pohostinní ľudia, hrdí na svoje tradície i súčasnosť. A ako by svoju hrdosť dávali ostatným najavo, keby im zakázali aj tie druhé hody.
Gabo Kopúnek, foto: autor
OCENENÍ OBYVATELIA A RODÁCI MESTA GBELY
Stanislava Dermeková
Udelenie Ceny primátora mesta Gbely za zisk titulu majsterky Slovenskej republiky v aerobiku stredných škôl.
Nafta Gbely, a.s.,
Udelenie Ceny primátora mesta Gbely spoločnosti za príkladnú spoluprácu a dlhoročnú finančnú podporu rozvoja kultúry, športu a školstva v meste. Cenu prevzal riaditeľ Ing. Ivan Slezák.
Pavol Kaiser
Udelenie Ceny primátora mesta Gbely za humánny čin – 40-násobné dobrovoľné darcovstvo krvi.
Ivan Karas
Udelenie Ceny primátora mesta Gbely za humánny čin – 40-násobné dobrovoľné darcovstvo krvi.
Michal Lukáč
Udelenie Ceny primátora mesta Gbely za rozvoj mesta – dlhoročnú prácu na poli dobrovoľnej požiarnej ochrany.
ArtD. Magdaléna Rovňáková
Udelenie Ceny primátora mesta Gbely za rozvoj kultúry – rodáčka, pôsobí ako vedúca Bratislavského chlapčenského speváckeho zboru.
Ľudmila Macánková
Udelenie Ceny primátora mesta Gbely za rozvoj kultúry – za zachovanie ľudových tradícií a starostlivosť o zachovanie gbelských krojov.
Jozefa Jurigová
Udelenie Ceny primátora mesta Gbely za rozvoj kultúry a spoluprácu s mestom ako dlhoročná predsedníčka MO SJD a členka folklórneho súboru Gbelan.
Ferdinand Bolebruch
Udelenie Ceny primátora mesta Gbely za rozvoj kultúry – rodák, umelecký rezbár, ktorý vo svojich plastikách oživil históriu mesta.
Vladimír Ružička
Udelenie Ceny primátora mesta Gbely za rozvoj športu – ako dlhoročný športový činovník pomáha aj pri organizovaní spoločenských akcií.
MUDr. Zina Šnircová
Udelenie Čestného občianstva mesta Gbely za dlhoročné pôsobenie v meste na poste detskej lekárky, ktorá nielen svojou prácou ale aj ochotou vždy pomôcť si získala srdcia všetkých občanov.