Obsah balíka ponecháme bokom. Šťastný obdarovaný totiž zistí, že to, na čo sa teší, spočíva v bezpečí za uzavretými dverami pošty, ktorá má just taký otvárací čas, aký je jeho pracovný, vrátane obedňajšej prestávky. Zostáva len vziať si na druhý deň dovolenku či náhradné voľno (prípadne zdúchnuť na hodinku z roboty...) a zájsť si po balík.
Toto je realita pošty na senickom sídlisku Sotina. Otvárací čas od deviatej ráno do pol piatej popoludní s prestávkou na obed vyhovuje síce nezamestnaným a mamičkám na materskej dovolenke, ale čo tí ostatní? Vedúca spomínanej pošty Svetlana Procházková nás poučila, že „ten, kto to nestíha, si môže zatelefonovať a balík mu presunú na hlavnú poštu, ktorá má otvorené dlhšie.“
Riešenie nepochybne svoju logiku má, lenže matematika nepustí. Počítajme spolu: Expresný balík treba doručiť nasledujúci deň po podaní. Ak príjemcu nezastihnú doma, nechajú mu oznam, kde si zásielku môže vyzdvihnúť. Rád by to spravil, ale nemôže. Telefonuje teda až na druhý deň. Kedy sa po svoj majetok dostane, necháme na fantázii čitateľov.
Ak sa náhodou pýtate, či by nebolo jednoduchšie posunúť popoludňajšie otváracie hodiny povedzme do piatej alebo pol šiestej (hoci s ranným voľnom), vedúca pošty odpovie nie. Takto to vraj schválili v banskobystrickom ústredí. Milý zákazník (zatiaľ) monopolnej pošty, prispôsob sa. Čo na tom, že poplatky za poštové služby neustále rastú?
- en -
