ch hráčoch sa uchovali iba mená Kozáková, Horváthová. K tomuto roku naväzuje aj oslava 80-eho výročia vzniku hádzanej v Senici. Medzinárodná hádzaná so siedmimi hráčmi sa v Senici začala hrať v roku 1956.
„Rozhodnutie prišlo už v septembri roku 1955, kedy na základnú vojenskú službu prišli do Senice viacerí šikovní hádzanári. Veliteľom kasární bol vtedy pplk. Ján Beneš, bývalý reprezentant vo volejbale, ktorý pre šport v Senici vytváral vynikajúce podmienky. Bolo tu napríklad aj družstvo vzpieračov s niekoľkými reprezentantmi v zostave a trénerom bol samotný Antonín Drešl, uznávaný odborník aj vo svete.
Družstvo hádzanej VTJ Dukla Senica bolo zaradené do krajských súťaží. Neskôr prišlo k spojeniu dvoch senických družstiev, vojenskej s TJ Slovan. Vytvorilo sa silné družstvo TJ Dimitrov Senica, ktoré si vybojovalo právo na štart v baráži o postup do 2. ligy. V súboji s Piešťanmi však neuspelo a ostalo v krajskej súťaži,“ spomína na tieto začiatky spoluzakladateľ, háč i tréner v jednej osobe Vladimír Sedlák.
V Senici bolo niekoľko skvelých hráčov. Oporami bývali brankári, či už terajší poslanec NR SR za stranu Smer Dušan Čaplovič, Fero Závodský či Emil Fábik. Vynikajúcim stratégom bol Peter Sadloň, Stano Nedoba, pivotom už spomínaný Vladimír Sedlák, „bombardérmi“ Dušan Frydrych, Ján Krč, Ján Čech. Diváci chodili na skvelé krídlo Ľuba Očka Martiša i mnohých, mnohých ďalších. Dopoludňajšia hádzaná v Senici bola ťahákom a výnimkou neboli ani návštevy nad 500 divákov. Bohužiaľ, pre nedostatok hráčov mužská hádzaná v roku 1965 zanikla.
Od roku 1962 začali hrávať v majstrovských krajských súťažiach aj ženy. Veľkú zásluhu na tom mal vtedajší funkcionár, prvý predseda Hádzanárskeho oddielu TJ Dimitrov Senica František Kujan, veľmi skromný, no nanajvýš obetavý funkcionár. Prvý úspech sa dostavil v roku 1968, kedy vyhrali dorastenky krajskú súťaž a postúpili do 1. ligy. Toto družstvo vydržalo pokope až do roku 1971, kedy sa zúročila práca trénera Vladimíra Sedláka a dievčatá sa vo finálovom turnaji v Martine stali majsterkami Slovenska. Spolu s Trenčínom postúpili na majstrovstvá Československa do Trebišova, kde im Trenčín prehru oplatil, no aj strieborné medaily boli úspechom. Za nimi skončili Kunovice a Slávia Praha.
„O titul sa zaslúžili Zdenka Jediná, Mária Machová (exministerka privatizácie), Dáša Morávková, Alena Juríková, sestry Jana a Maja Fančovičové, Alena Karelová, Elena Závodská, Oľga Tuhelová, Melánia Lukáčová, Mária Hercogová, Soňa Ligačová, Eva Poláčková, Magda Sládková. Toto sú ich dievčenské mená, lebo ja som si ich takto uchoval v pamäti,“ spomína na túto skvelú partiu ich vtedajší tréner.
Ženská hádzaná slávila úspechy aj v ďalších rokoch. Ženy TJ Záhoran Agrostav Senica sa stali víťazkami 1. ligy a po zásluhe sa radoval z postupu do najvyššej súťaže. Bohužiaľ predčasne. Administratívnym zásahom z najvyššieho republikového orgánu však nakoniec nepostúpili, čo negatívne ovplyvnilo myslenie niekoľkých hráčok a na hádzanú zanevreli.
V novodobej ére hádzanej v Senici sa výrazne presadzovali mládežnícke kolektívy, keď mladšie žiačky trénerky Lenky Ličkovej i staršie žiačky trénerky Dáši Morávkovej sa stali majsterkami Slovenska. O Senické hráčky bol a stále aj je záujem z vyšších súťaží. V juniorskej reprezentácii Československa bola Lenka Ličková, ktorá pochádzala doslova z hádzanárskej rodiny, keď až päť sestier hrávalo hádzanú v jednom družstve. Jej dcéra Lenka Ličková ml. bola o jednu generáciu neskôr kapitánka juniorskej reprezentácie Slovenska na akademických majstrovstvách sveta, ktoré sa konali na Slovensku a jedna zo skupín sa hrala aj v Senici, čo bol diplomatický úspech Senických funkcionárov a zároveň ocenenie ich schopností. Spolu s ňou štartovala na týchto M - sveta aj ďalšia hráčka Senice Katka Dubcová.
Najvyššiu súťaž žien si z odchovankýň Senice zahrali brankárka Alena Macková-Kuklišová (Nitra), Dáša Morávková (MDŽ Bratislava, Nitra), Maja Roháčová-Fančovičová (Štart Bratislava), Gitka Škodová (Inter), Lenka Ličková st.-Jurovatá (Trenčín). Len zranenie a následná operácia zabránili presadiť sa v Partizánskom Lenke Ličkovej ml. Výrazne sa presadila napr. Mirka Šimáková-Makovníková, ktorá po prestupe do Nitry sa stala aj oporou reprezentácie Slovenska a po prestupe do nemeckého Norimbergu mu výraznou mierou pomohla k zisku titulu.
V mládežníckych kategóriách sa presadili Dana Čechvalová, Katka Záškvarová, Natália Jurkovičová, Ivana Petráková, Lucia Pavešicová, Lenka Hazuchová. Zo súčasného kádra majsteriek Slovenska starších žiačok už je záujem o brankárku Hazuchovú (Inter), Jobovú (takisto Inter), Jurkovičovú (Modranka), Záškvarovú a S. Kubinoú (ŠKP). Ich odchod by však výrazne oslabil silu dorasteneckého družstva a následne aj žien, pretože to sú výnimočné talenty, ktoré môžu medzi sedmičkami niečo dosiahnuť.
Hádzaná v Senici sa mohla opierať aj o dobrých funkcionárov. Po Fr. Kujanovi boli vo funkcii predsedu Hádzanárskeho oddielu Ján Hránek, Emil Cigánek, Stano Nedoba. V súčasnosti je už pätnásty rok predsedom Ján Kovár, ktorý je aj členom Výkonného výboru Slovenského zväzu hádzanej. V senickom výbore s ním pracujú Dáša Morávková, Gabriela Horňáková, Katka Šišoláková, Eliška Rišková, Milan Bella, Vlado Držík, Martin Srňánek.
80 rokov má Senická hádzaná už za sebou. Čo ju však očakáva do ďalších rokov?
„O budúcnosť hádzanej v Senici nemusíme mať žiadne obavy. Je o ňu dobre postarané. Chceme sa venovať hlavne mládežníckym družstvám. Chceme nadviazať na to, čo je v Senici už niekoľko rokov vybudované. Z toho dôvodu sme rozdelili staršie i mladšie žiačky na A i B-družstvá. V športových triedach zameraných na hádzanú tak môžu zúžitkovať tréningové hodiny, ktoré absolvujú v rámci vyučovania pod vedením tréneriek Dáši Morávkovej a Aleny Šimkovej. Postupne chceme zvyšovať a rozširovať starostlivosť o žiačky až po dorastenky a celé toto by malo vyústiť do kvalitného družstva žien, ktoré by malo vybojovať pre Senicu 1. ligu.
Máme konkurenciu vo volejbale, no orientujeme sa aj na dievčatá z okolitých obcí. Základňa sa nám rozšírila na štyri žiacke družstvá, dve prípravky a staršie dorastenky, čo je vyše stovky dievčat, ktoré sú v súčasnosti v tréningovom procese. Predpokladom ich kvalitného rastu sú aj kvalitní tréneri. Ich rady sa nám podarilo rozšíriť a bývalú hráčku Senice Elišku Reptovú, ktorá má za sebou niekoľkoročnú činnosť s družstvami dievčat a aj tohtoročný titul majsteriek Slovenska, ktorý získala Brezová, má jej silný rukopis, pretože tieto dievčatá pripravovala päť rokov.
Do budúcna pripravujeme konfrontáciu mládežníckych družstiev s kvalitnými súpermi. V tomto roku napr. staršie žiačky absolvovali kvalitný medzinárodný turnaj v Prahe, všetky štyri žiacke družstvá boli na turnaji v Karvinej a aj do budúcna plánujeme stretnutia so silnými družstvami z Čiech a Moravy. Veľmi dobre spolupracujeme s Veselím n/Moravou, s ktorým chceme na budúci rok absolvovať spoločné sústredenie. Rovnako sme nadviazali družobnú spoluprácu s chorvátskym mestečkom Seň. Výmenným spôsobom chceme absolvovať sústredenie u nich pri mori, oni by recipročne k nám chodili na zimnú lyžovačku a v lete na turnaje,“ povedal pre náš Týždenník člen výboru a tréner žiačok Milan Bella.
Jozef Komorný
