Druhý domov našiel na Záhorí, a to hneď dvakrát – najprv v Senici a teraz v Skalici. Skúsený futbalový obranca OLIVER PODHORIN (33) je dnes v tíme kapitánom. A popri tom tak trochu aj psychológom, mediátorom a tiež otcom. Rozprávali sme sa s ním o tlaku spojenom s kapitánskou páskou, o mentorskej úlohe či o plánoch do budúcnosti.
Východniar na Záhorí – a dokonca kapitán. Ako je možné, že dali pásku cezpoľnému?
To je skôr otázka na ľudí v klube. Úprimne, nikdy som si nemyslel, že budem pôsobiť na Záhorí – v Senici či Skalici. Ale spoznal som tu dobrých ľudí, príjemné prostredie a to je základ, aby sa človek cítil dobre. V Skalici som spokojný, preto som už dvakrát predĺžil zmluvu a momentálne sa mi tu hrá aj žije dobre.
Máte skúsenosti z viacerých klubov. V čom je MFK Skalica podľa vás špecifický?
Podľa mňa je to naozaj rodinný klub – a to nielen ako fráza, ktorú si mnohé tímy opakujú. Tu to funguje na dobrých vzťahoch a často slovo, ktoré zaznie, aj platí. Skalica nie je veľký klub, má obmedzený rozpočet, ale snaží sa s ním dobre hospodáriť. Práve tento dôraz na férovosť a rodinnú atmosféru považujem za jeho najväčšiu devízu.
Detskú izbu vymenil za Spartak. Rakúšana Škrba presvedčili Škrtelove videá Čítajte Do ligy pribudol ďalší východniarsky klub. Najviac si užívate zápasy na východe, alebo vás to už neláka?
Práveže sa na ne teším. Som rád, že sú v lige Prešov, Košice aj Michalovce. Samozrejme, cesta vezme trochu energie, ale vždy mám na východe podporu rodiny a kamarátov. Do Michaloviec sa vraciam obzvlášť rád – je to môj materský klub, srdcová záležitosť. Pozdravím ľudí, ktorých ešte poznám, a to je na futbale krásne – že v domovských mestách máte blízkych, ktorí vás prídu podporiť a zaujímajú sa, ako sa máte.
Chodievate na východ aj počas reprezentačných prestávok či medzi sezónami?
Väčšinou áno, ale skôr v lete po sezóne alebo v zime, keď je voľno dlhšie. Počas sezóny dostaneme maximálne dva dni voľna, a to jeden z nich zaberie cestovanie. Keď sa však podarí, vezmem aj syna, ktorý si užíva čas so starými rodičmi.
Divácka návštevnosť v Skalici nie je veľká. Čím to podľa vás je?
To je otázka, na ktorú by som rád poznal nielen odpoveď, ale aj riešenie. Na Záhorí sme jediní v najvyššej súťaži – Myjava je v tretej lige, Senica sa spamätáva v nižších ligách. Preto ma mrzí, že ľudí na zápasy nechodí viac. Cením si každého diváka, ale bolo by fajn, keby sa tribúny zaplnili. Hrá sa úplne inak pred tisíckou či dvoma tisíckami fanúšikov.
Nie je to aj tým, že Skalica od návratu do ligy stále hrá len v dolnej šestke? Vidno, že so Slovanom či Trnavou sa tribúny zaplnia, ale na ostatné zápasy je divákov pomenej.
Určite je toto jeden z faktorov. Tretí rok hráme v podstate o záchranu, všetci by sme chceli byť vo vrchnej šestke. Aj hráči, aj vedenie chceme posunúť klub vyššie. Nehovorím, že hneď budeme v prvej šestke, verím, že sa budeme posúvať aj týmto smerom.
