Ekologické poľnohospodárstvo nezaťažuje životné prostredie a je šetrné ku krajine. Zvlášť na Záhorí je priam nevyhnutnosťou.
Sanagro obhospodaruje na Záhorí značnú časť pôdy v ekologickom režime. Aký to má význam napríklad aj pre bežného obyvateľa Záhoria?
Na Záhorí obhospodarujeme viac než polovicu pôdy v ekologickom režime. Znamená to, že na týchto poliach nepoužívame syntetické hnojivá ani chemické postreky. Obmedzujeme tak vstupy, ktoré môžu zaťažovať životné prostredie. Tým, že sa nepoužívajú priemyselné hnojivá, nedochádza k ich únikom do spodných vôd. Pesticídy, ktoré sa bežne používajú v konvenčnom poľnohospodárstve, sú úplne vylúčené.
Pre bežného človeka to znamená menej chemikálií v krajine, v podzemnej vode aj v okolí jeho domu. Aj keď ide o poľnohospodársku činnosť, vplyv ekologického hospodárenia presahuje hranice polí. Je šetrnejšie ku krajine a znižuje tlak na jej okolie. Takéto hospodárenie podporuje biodiverzitu, v krajine je viac hmyzu, vtákov, aj prirodzených nepriateľov škodcov.
Zaznamenali ste vďaka tomu aj zlepšenie kvality pôdy na vašich farmách?
Áno, v priebehu posledných rokov sme zaznamenali očakávané zmeny v zlepšení kvality pôdy. Pozitívne signály vidíme najmä v zlepšení jej zdravotného stavu. Postupne sa regeneruje vďaka tomu, že do nej vstupuje menej chémie, viac organickej hmoty, a snažíme sa ju zbytočne nezaťažovať.
Vidno to aj na tom, že pôda lepšie zadržiava vodu, je menej zhutnená a odolnejšia voči výkyvom počasia. Je to jasný signál, že ekologický prístup má zmysel. Nielen pre aktuálne hospodárenie, ale aj pre budúcnosť krajiny.
V čom je rozdiel oproti tomu, ako sa staralo o pôdu v minulosti a ako k nej dnes pristupuje Sanagro?
Kedysi bolo napríklad bežné orať dole svahom, čo síce bolo jednoduchšie, ale z dlhodobého hľadiska to pôdu poškodzuje. Takéto obrábanie zanechalo v krajine stopy, ktoré vidno dodnes v podobe eróznych rýh či zoslabenej vrstvy ornice. Nejde však o to, aby sme hodnotili minulosť, ale aby sme sa z nej poučili.
Ak je to možné, snažíme sa pôdu obrábať po vrstevnici, naprieč svahom. Je to technicky aj ekonomicky náročnejšie, ale pomáha to pôde. Zadržiava sa v nej viac vody a menej sa z nej splavuje úrodná zemina. Tam, kde sa hospodáriť po vrstevnici nedá, zavádzame iné opatrenia. Od jednoduchších, ako je pestovanie plodín s podsevom, až po zložitejšie systémy striedania plodín alebo agrolesnícke riešenia, ktoré vracajú dreviny do hospodárenia.
Veľkú pozornosť venujeme aj striedaniu plodín. Umožňuje nám to využiť prirodzené schopnosti rastlín pri obohacovaní pôdy dusíkom a takisto nám to pomáha zničiť niektoré druhy burín, chorôb a živočíšnych škodcov.
Ako vnímate špecifiká regiónu Záhorie z pohľadu poľnohospodárstva?
Z pohľadu poľnohospodára, ktorý v prvom rade hodnotí kvalitu pôdy a poveternostné podmienky, je veľmi špecifický a náročný na pestovanie. Naše podniky na Záhorí sú v rôznych lokalitách a podmienky sú všade zložité. Nachádzajú sa od alúvia rieky Moravy, cez viate piesky Borskej nížiny až po svahovitý terén v okolí Sobotišťa a pahorkatiny v okolí Častkova a Vrboviec.
Ani jedna z týchto lokalít nie je jednoduchá na obhospodarovanie. Táto pestrosť tak kladie na hospodárenie vyššie nároky. Skoro každý pozemok si vyžaduje individuálne riešenie a práve preto tu má ekologické hospodárenie zmysel. Reaguje totiž na miestne podmienky a pomáha krajine zvládať extrémy, ktoré sa tu vyskytujú častejšie než inde.
Ako vnímate budúcnosť ekologického poľnohospodárstva v tomto regióne?
V podmienkach Záhoria ho vnímame čoraz viac ako nevyhnutnosť. Vidíme tiež, že priestor na rozširovanie aktivít a inovácie v spôsobe hospodárenia stále existuje. Či už ide o využívanie vody zo zrážok, zmierňovanie dopadov sucha, zmeny v organizácii poľných prác alebo nové pestovateľské postupy, ktoré lepšie zodpovedajú miestnym podmienkam. Výzvou bude, ako to všetko nastaviť tak, aby opatrenia boli udržateľné nielen ekologicky ale aj ekonomicky.
