SKALICA/ HOLÍČ. Patrili k najzápadnejším lokalitám Slovenska, ktoré sa podarilo Červenej armáde a rumunským jednotkám pred ukončením 2. svetovej vojny oslobodiť. V jednom z nich sa spred oslobodzovania Bratislavy ukryl vtedajší prezident Jozef Tiso, do druhého sa dočasne presťahovala vláda Slovenskej republiky. V piatok 11. apríla si Slovensko pripomína 80. výročie oslobodenia miest Skalica a Holíč spod nacistickej nadvlády.
V blízkosti Zámockého parku vzniká nové odbočenie k Šport Aréne Čítajte Hoci išlo o najzápadnejšie lokality Slovenska, predsa to neboli posledné oslobodené lokality Slovenska. Tými bolo až začiatkom mája 1945 viacero obcí v okrese Čadca. Vzhľadom na svoju polohu bola Skalica vybraná ako oblasť vhodná pre evakuáciu civilistov predovšetkým z Bratislavy. Dokonca na pár dní v meste našla útočisko na prelome marca a apríla 1945 i vláda Slovenskej republiky, na ktorej čele stál jej vtedajší predseda Štefan Tiso, povedal pre TASR riaditeľ Záhorského múzea v Skalici Martin Hoferka.
V rovnakom období, od 25. marca do 5. apríla 1945, bol v Skalici umiestnený štáb nemeckého velenia na čele s generálom Hermannom H”flem. Nachádzal sa v dome fotografa Františka Šimečku. Pred približujúcim sa frontom sa nemecké vojská presúvali na Moravu. V meste zostali iba menšie skupinky nemeckých pozorovateľov a spojárov. So sebou pobrali zásoby, ktoré našli v mlyne, liehovare alebo sklade tabaku v meštianskej škole, priblížil dobovú situáciu Hoferka.
Od 5. apríla 1945 sa obyvatelia pripravovali na príchod frontu. Budovali provizórne bunkre, adaptovali pivnice alebo sa uchýlili za mesto do viníc, kde sa ukrývali v búdach. Od 8. apríla 1945 bolo počuť blížiace sa dunenie zbraní. Na oslobodzovaní Skalice, Holíča a blízkeho okolia sa podieľali vojská sovietskej a rumunskej armády.
Zo sovietskych to bol 57. strelecký zbor 53. armády 2. ukrajinského frontu, konkrétne v Skalici to boli vojaci 1. rumunskej armády a príslušníci Červenej armády 375. charkovskej divízie. Vo večerných hodinách 10. apríla 1945 sa sovietske vojská priblížili k mestu a prenocovali v skalických vinohradoch, na čo s ťažkým srdcom spomínali vinári, povedal ďalej pre TASR.
Nadránom 11. apríla 1945 medzi 2. a 3. hodinou vstúpili do mesta prví prieskumníci spolu s partizánom pôvodom zo Skalice Pavlom Klvačom. S príchodom úsvitu do mesta dorazili aj sovietske jazdecké jednotky. Poslední Nemci sa z mesta stiahli bez boja pod ťažkou guľometnou paľbou v noci z 10. na 11. apríla 1945. Pri ústupe zlikvidovali v meste Zelený most. Zostali len dvaja pozorovatelia ukrytí vo veži jezuitského kostola. Po 7. hodine rannej sa Nemci z moravskej strany pokúsili o protiútok a priblížili sa až k železničnej trati spájajúcej Skalicu a Sudoměřice. K definitívnemu ústupu ich okolo 9. hodiny ráno prinútili kaťuše, vysvetlil riaditeľ múzea.
Následne potom vstúpili do Skalice i prvé rumunské jednotky. Vojaci prišli do mesta z dvoch strán, a to od spomínaných vinohradov a v smere od Kátova. Vojenský veliteľ mesta za Červenú armádu si zriadil štáb v budove okresného úradu a rumunská armáda mala svoju centrálu v pravom trakte budovy gymnázia. V gymnáziu bola zriadená i vojenská poľná nemocnica.
Hoci bolo mesto príležitostne od 5. apríla bombardované, zostalo relatívne nedotknuté. Rovnako neutrpelo väčšie materiálne škody ani počas oslobodzovania. Vážnejšie poškodených alebo zničených bolo deväť domov vrátane verejných budov a niekoľko desiatok hospodárskych z celkového vtedajšieho počtu 1400 domov. V okrese najpostihnutejšou obcou bol Unín, kde zhorelo z 322 domov 53, 150 stodôl, vyše 200 chlievov a maštalí a ďalších deväť domov vážne poškodili. Počas bojov o mesto zahynulo v katastri Skalice 130 vojakov, z toho 51 sovietskych a 23 rumunských vrátane podplukovníka Červenej armády Viktora Saviča Pľjušča z Voroneže, po ktorom je dodnes pomenovaná jedna z ulíc mesta. Z radov civilistov zahynulo v súvislosti s prechodom frontu 19 osôb, z nich sedem bolo evakuantov, uviedol Hoferka.
V roku 1965 bola Pľjuščovi v blízkosti základnej školy odhalená busta. O dva roky neskôr dalo mesto postaviť pamätník oslobodenia s menami padnutých sovietskych vojakov a Skaličanov, ktorí zahynuli či už ako partizáni, alebo boli popravení Nemcami. Autormi pamätníka sú architekt Radko Auer a sochár Tibor Bartfay. Od roku 2007 sú obidva pamätníky sústredené v Parku oslobodenia.
Oslobodenie pripomína aj pamätník v meste Holíč. Nachádza sa na Námestí mieru (pri Pomníku padlých). Pamätník predstavuje podstavec s tabuľou, na ktorej je nápis 'Vďaka Sovietskej armáde za oslobodenie Holíča 11. IV. 1945'.
Pamätná tabuľa vznikla ako pripomienka 36 sovietskych vojakov, ktorí stratili svoje životy pri obrane Holíča, uvádza sa na stránke mesta.
Obe záhorské mestá si významnú udalosť pripomínajú každoročným kladením vencov k pamätníkom.
