„Mesto Holíč chce kúpiť zničený kaštieľ, ktorý pred desaťročím predalo súkromnej firme. Súkromná firma však zlyhala a kaštieľ chátra ďalej. Dnes máme zahraničného investora, ktorý chce kaštieľ prebudovať na ....“. Asi tak začína článok v Pravde z 5. augusta, ku ktorému poskytol informácie dnešný viceprimátor mesta.
Zalistoval som v pamäti a archíve. V Pravde z 27. júla 1996 je článok venovaný problematike kaštieľa v Holíči na celej veľkej strane „Hradní páni sa vracajú“, v ktorom autor cituje vyhlásenia vtedajšieho zástupcu primátora Ing. Vladimíra Horáka (súčasného primátora). Čítam v ňom veľkolepé vety o tom, že zachrániť znamená predať, že len nový, solventný majiteľ môže ukázať cestu z bludiska a podobné vízie aj s popísaným riešením. Opakujem, písal sa rok 1996 a článok je zakončený slávnostnou vetou Ing. Horáka: „ podľa plánov by mal byť celý objekt aj s okolím a parkom zrekonštruovaný do desiatich rokov.
O dva roky neskôr , v roku 1998 je v júlovom mesačníku miestnych novín „Holíčan“ na titulnej strane uverejnený rozhovor s Mgr. Vladimírom Petrovičom, predsedom predstavenstva WYWAR INVEST a.s. (dnes viceprimátor Holíča). Tu sa zas dozvedáme, že akciová spoločnosť WYWAR INVEST vznikla za jediným účelom - úspešne zrekonštruovať celý komplex kaštieľa a zapojiť ho do plnohodnotného života mesta...
Pokladám si za povinnosť pripomenúť čitateľom, že vtedajší predseda predstavenstva WYWAR INVESTU v tých rokoch vyvinul nemalé úsilie, aby sa kaštieľ predal a tiež, že za sprostredkovanie predaja zinkasoval celkom slušnú províziu od mesta na základe riadnej zmluvy z 23. 10. 1995.
No a ten istý človek, vtedy predseda predstavenstva WYWAR INVEST a.s. a dnes zástupca primátora v Holíči, nám v Pravde z 5. 8. 2005 opäť popisuje svetlé zajtrajšky kaštieľa. Je k tomu potrebné len celkom málo. Mesto musí kaštieľ kúpiť naspäť od terajšieho majiteľa, ktorý si zaň pýta 40 miliónov korún. Aj keď súčasný zástupca primátora tvrdí, že konečná cena bude výrazne nižšia, určite bude v tomto obchode mesto ťahať za kratší koniec. Kaštieľ sa vtedy predal na dvakrát za zhruba 18 miliónov korún. Súdnemu čitateľovi sa natíska otázka: Nebude za tým ďalšia provízia za sprostredkovanie predaja? Alebo ďalšia otázka. Naozaj sa ľudia menia s časom? Možno čas odpovie.
Zdenko Čambal
