SKALICA. Skalický trdelník získal 16. augusta značku kvality 2. stupňa, oficiálne bude označený ako slovenský produkt.
Značka sa udeľuje výrobkom s nadštandardnými kvalitatívnymi parametrami. Ocenenie odovzdal minister pôdohospodárstva Richard Takáč.
Trdelník je sladká špecialita, ktorej výroba má dlhú tradíciu. Ako prvý pokrm na Slovensku získal ochranné zemepisné označenie.
Podobné výrobky sú známe aj vo svete, avšak len Slovensko a Švédsko majú svoju značku naozaj registrovanú.

Legenda medzi sladkým
Je to múčnik posypaný vlašskými orechmi vyrábaný tradičným spôsobom z jemného vykysnutého cesta namotaním na trdlo, pečie sa nad otvoreným ohňom.
Ešte v roku 2007 získal Skalický trdelník ochranné zemepisné označenie ako prvý slovenský výrobok, riadne zaregistrované Európskou komisiou. Udelením ochrannej značky prišlo k vymedzeniu zemepisnej oblasti, kde sa Skalický trdelník môže vyrábať.
V článku sa dozviete:
- Čo pre trdelník znamená získanie tejto značky,
- ako sa dostal na Záhorie a odkiaľ vlastne pochádza,
- kde vo svete ho možno nájsť a ako ho tam volajú.
Bývalá ministerka kultúry Natália Milanová ho 3. decembra 2021 zapísala do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
V Zozname najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku máme zapísané celkom štyri aktivity. Zápis na tento národný zoznam musí predchádzať tomu, aby sa mohlo uvažovať o zápise prvku na Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.
S trdelníkom sa stretnete aj vo svete
- Rakúsko - prügelkrapfen
- Nemecko - baumstriezel, baumkuchen
- Maďarsko - kürtőskalács - Maďari priniesli recept zo Sedmohradska, ktoré leží v Rumunsku.
- Luxembursko - baamkuch
- Litva - šakotis, raguolis
- Poľsko - sękacz
- Slovensko - skalický trdelník
- Švédsko - spettekaka
- Česká republika - valašský trdelník, staročeský trdelník
Toto typické značenie smú nosiť len trdelníky vyrobené na území okresu Skalica ohraničenom riekami Morava, Teplica a Myjava a hranicami s Českom.
Podobné výrobky sú síce známe aj inde vo svete, no iba Slovensko a Švédsko majú svoju značku naozaj registrovanú. Sladkú dobrotu majú i v Českej republike či v Maďarsku, kde ho ľudia poznajú pod názvom kürtőskalács.
Značka kvality
Značka kvality je vlastníctvom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a bola uvedená do užívania v roku 2004.
Cieľom je zlepšiť situáciu na trhu a odlíšiť slovenské potravinové výrobky od potravín dovážaných zo zahraničia.
Značka kvality sa udeľuje potravinárskym produktom na obdobie troch rokov, pri sezónnych výrobkoch na obdobie jedného roka.
Značku môže získať každý slovenský výrobca, ak sú jeho výrobky vyrábané z domácich surovín - najmenej 75 percent.
Všetky fázy výrobného procesu sa musia uskutočňovať na území Slovenskej republiky.
O udelení značky prihláseným výrobkom rozhoduje odborná komisia. Komisiu vymenúva minister pôdohospodárstva.
zdroj: MPRV SR
Skalický trdelník získal značku kvality 2. stupňa - SK.
Ocenenie osobne prevzali skalická primátorka Oľga Luptáková a Igor Pollák, riaditeľ spoločnosti Správa mestského majetku.
„Sme radi, že sa znova podarilo obnoviť značku pre tento tradičný výrobok typický pre skalickú oblasť. Pečie sa tradičnou receptúrou a tradičným spôsobom. Je vyrábaný prevažne zo slovenských surovín," povedal Pollák.
Hrdá je aj primátorka. „Sama, keď idem do potravín, snažím sa kupovať výrobky so slovenským označením," dodala.
Občianske združenie aj štátny podnik
Názov je odvodený od trdla, čo je valec vyrezaný z dreva, na ktorý je cesto natáčané. Podľa historických prameňov sa v Skalici objavil v 18. storočí.
V Skalici dokonca vzniklo občianske združenie Skalický trdelník. Ľudovít Bránecký je jeho zakladateľom. Vzniklo z dôvodu získania chráneného označenia.
Aktuálne je to približne dvesto rokov od príchodu trdelníka do Skalice. Pôvodom je zo Sedmohradska. Pôvodný recept sem priniesol kuchár grófa, básnika a spisovateľa Jozefa Gvadániho, ktorý si užíval dôchodok v Skalici. Bolo to v prvej polovici 18. storočia. Trdelníky začal učiť piecť skalické gazdiné. V tej dobe šlo o kvalitné a drahé pečivo a nemohol si ho dovoliť každý.
Používal sa na slávnostné príležitosti. Takto to fungovalo približne do 50. rokov minulého storočia, potom ho priemyselne začali piecť senické a skalické pekárne, ktoré boli štátnym podnikom.
Trdelník sa stal rozšírenou dobrotou a ľudia zrazu začali aj nekvalitné výrobky nazývať tradičným názvom. Problém s náhradami bol vážny v Česku aj na Slovensku. Až v roku 2002 sa v občianskom združení dozvedeli, že v rámci predstupových rokovaní do Európskej únie je možno chrániť tradičné výrobky.
Išlo o chránené zemepisné označenie, chránené označenie pôvodu alebo tradičnú špecialitu.
„Tieto tri označenia majú v Európskej únii vysokú váhu, no na Slovensku až takú nie," vysvetlil Bránecký.
Tradičnú receptúru do rodiny Bráneckých priniesla Anastázia Bránecká. Trdelník piekla celý život, takmer do svojich 80 rokov.
