Akademický reštaurátor PETER GREGVOREK prezradil vtipné aj desivé zážitky zo svojej práce. Na socializmus nemá príliš dobré spomienky. Dokonca opísal facky v riaditeľni. Húževnatosť ho však doviedla k vzácnym, aj svetovým umeleckým dielam.
Rukami mu prešli naozajstné skvosty a rarity, napríklad románska polychrómovaná kalvária, vyrezávaná z prvých drevených rímskych akvaduktov.
Napokon pred kariérou v zahraničí uprednostnil rodné Slovensko. Práca ho priviedla aj na Záhorie.
Prečo ste si vybrali práve tento odbor?
Formovalo ma prostredie a doba, v ktorej som vyrastal . Tiež následok absencie umenia v okolitom šedivom socializme. Homo sapiens je obdarený potrebou vnímať a vymoženosťou vytvoriť vznešenejšiu formu prejavu – umenie od pravekých nástenných malieb v jaskyniach až po podoby súčasného umenia. Tým sa evolúciou líšime od zvierat aj zvierat.
Inklinovali ste teda k umeniu už v detstve?
V detstve som rád maľoval, modeloval, kreatívne majstroval a venoval sa opravám, vylepšeniam všetkého druhu. V minulom režime moji prarodičia museli odovzdať svoje vybudované dielo štátu. Stigma nečistého pôvodu fungovala ako motivácia presvedčiť rozhodujúce inštitúcie svojím talentom a schopnosťami. Usilovne som kreslil, modeloval a maľoval pod akademickým vedením už na ZUŠ. Nezabudnuteľne trpké chvíle počas štvorročného štúdia na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Kremnici mi pripravila pani riaditeľka.
Akým spôsobom?
Kádrová persóna mi s fackami v riaditeľni sľúbila podmienečné vylúčenie a ubezpečila ma, že sa na vysokú školu nedostanem, čo spečatila vykonštruovaným zápisom na koncoročnom vysvedčení, kde si vytvorila svoju úradnú kolónku. Jej šikana pôsobila kontraproduktívne – smerom k väčšej usilovnosti. V tom čase som bol už perfektne pripravený a zdatný v sochárskom umení a odborní školitelia mi odporúčali štúdium sochárstva. V tom období bol veľmi veľký záujem o štúdium na umelecky orientovaných stredných a vysokých školách.
V článku sa dozviete:
- Pikantné zážitky z práce reštaurátora,
- najvzácnejšie pamiatky, ktoré Peter Gregvorek reštauroval,
- prečo pred kariérou v zahraničí uprednostnil Slovensko.
Asi by som si nevedel zopakovať agóniu zo strednej školy, tak som volil nenápadnejšie odvetvie - reštaurovanie. V roku 1988 som bol prijatý na štúdium v odbore reštaurovanie drevenej polychrómovanej plastiky. Kontakt s reštaurovaním sakrálneho umenia pritiahol na toto odvetvie štúdia ľudí podobného zmýšľania a životného zorientovania. Konečne to pre mňa bola radosť študovať a nie snaha dokazovať.
Po desaťročnom štúdiu reštaurovania som v Komore reštaurátorov obhájil odbornosť špecializácie na drevenú oltárnu architektúru a sochy, kamenné sochy, architektonické články a priľahlé omietky s pridelenou okrúhlou úradnou pečiatkou.
Čo považujete za doteraz najvzácnejšie dielo, ktoré ste reštaurovali?
Pre mňa najvzácnejšie sú tie diela, ktoré sa mi podarí zreštaurovať s pridaním vyššej hodnoty. Ide o špecificky zvolené - vybrané techniky z jednotlivých úkonov reštaurovania, ktoré tak zapasujú, že jemne podporia a zvýraznia pôvodný expresívny zámer autora, ale nezmenia jeho rukopis a vek pamiatky.
