KOPČANY. Občianske združenie Hrúdy v spolupráci s Obecným úradom v Kopčanoch usporiadali 14. júna 2024 v miestnosti bývalej kaplnky v žrebčíne Štít vernisáž výstavy Tomáš Garrigue Masaryk a Kopčany, ktorá sa konala pri príležitosti 100. výročia návštevy prezidenta T.G.Masaryka v Kopčanoch 18.júna 2024.
Niekoľko období v jednej obci
Obec Kopčany je mimoriadne bohatá na historické pamiatky. A aj preto pred štvrťstoročím vzniklo občianske združenie Hrúdy, aby propagovalo tieto slovenské klenoty. V Kopčanoch môžeme hovoriť minimálne o troch výrazných historických obdobiach: veľkomoravskom, habsburgovskom a masarykovskom.
Najznámejšou historickou veľkomoravskou pamiatkou je Kostol svätej Margity Antiochijskej, ktorý si s najväčšou pravdepodobnosťou pamätá svätých solúnskych bratov Cyrila a Metoda. Tento kostolík doteraz nie je preskúmaný všetkými možnými dostupnými prostriedkami a presne nevieme, kedy bol postavený. Ale je to európsky unikát. Taktiež jeho okolie skrýva mnohé tajomstvá, ako aj samotný kopčiansky chotár.
Habsburgovské obdobie zastupuje veľkolepý žrebčinec Štít, ktorý sa každým rokom zveľaďuje do pôvodnej krásy. Manžel cisárovnej Márie Terézie František Štefan Lotrinský sa zaslúžil o vybudovanie jedinečného a jediného podniku na odchyt divých kačíc v Uhorsku: kačenárne v Kopčanoch. Postavili ju na kľúč na základe návrhu Holanďana Jacoba Bodena. Samotný rybník doteraz čaká na znovuzrodenie, ale budova správcu kačenárne bola v roku 2022 po archeologickom výskume kompletne zrekonštruovaná a sprístupnená verejnosti. Tieto pamiatky sú súčasťou cezhraničného archeoparku Mikulčice – Kopčany.
Rodisko prezidenta
Tretím významným historickým obdobím Kopčian je narodenie prvého česko-slovenského prezidenta Tomáša Garrigue Masaryka v roku 1850. Aj keď jeho rodný list označuje ako rodisko neďaleké moravské mesto Hodonín, v Kopčanoch sa už od konca 19.storočia, keď už bol T.G.M. významnou osobnosťou Rakúsko-Uhorskej monarchie, medzi miestnymi ľuďmi hovorí, že skutočným rodiskom prezidenta sú Kopčany, ktoré majú k tomu množstvo druhotných dôkazov.
V júni 1924 absolvoval prezident Masaryk niekoľko dňovú cestu po Morave a Sliezku. Ubytoval sa n zámku v Židlochoviciach a 18.júna zavítal aj do Hodonína. A potom hneď navštívil aj Kopčany. Z časových protokolárnych dôvodov prišiel do obce odzadu, kompou cez rieku Moravu aj so svojim sprievodom. Na slovenskej strane ho čakalo vyše 10 000 ľudí. Po privítaní pri slávobráne mu miestne žiačky nezabudli pripomenúť kopčiansku legendu o jeho skutočnom rodisku.

Masaryk na to reagoval slovami, ktoré presne zaznamenal český denník Venkov: „Tak vidíte. Když se dobře učíte ve škole, múže z vás všechno býti. I z malé dediny, i z Kopčan a z chudého rodu múže býti president“. K stému výročiu tejto historickej návštevy pripravili OZ Hrúdy spolu s Obcou Kopčany túto výstavu.
Výstava prináša prehľad o vzťahoch T.G.Masaryka ku Kopčanom, k Hodonínu.
Aj Kopčany majú svoje nárečie
Významný slovenský a český výtvarník, fotograf, filmový režisér, kameraman, folklórista a hudobný vedec Karel Plicka zapísal v kopčianskom nárečí spomienky Jána Damborského z Kopčian, priateľa TGM, keď boli ešte malí chlapci, ktoré mu vyrozprávala jeho dcéra Mária Pindová a boli publikované v knižnom i novinovom vydaní ešte za života pána prezidenta, ktoré nedementoval.
Okolo významných osobností sa vytvorí mnoho špekulácií, neprávd, zavádzaní. A to je prípad aj prezidenta Masaryka. Napríklad, kto bol otcom T.G.Masaryka. Vraj to bol židovský podnikateľ Redlich alebo dokonca cisár František Jozef. Alebo, že veľakrát ho videli jazdiť po Kopčanoch na bielom koni. Možno sa isté pravdy dozvieme z tajuplnej obálky s poslednými slovami prezidenta, ktoré zaznamenal jeho syn Ján, ktorá je uchovávaná v Národnom archíve v Prahe a môže byť rozpečatená až 88 rokov po smrti TGM, 15.septembra 2025.
Vernisáže sa zúčastnili poslanci Obecného zastupiteľstva z Kopčian, starostovia susedných obcí a prišli ľudia, ktorých táto problematika zaujíma.
V rámci kultúrneho programu vernisáže výstavy zaspievali žiačky miestnej Základnej školy v Kopčanoch obľúbené piesne TGM: „Rodná dedina“, „V Kopčanském rybníčku“, „Ach synku, synku“ a zarecitovali báseň „Osloboditeľu“ od Pavla Országha Hviezdoslava. S prejavom vystúpil autor výstavy a predseda o.z.Hrúdy Jozef Michaláč, ktorý povedal aj toto: „Masaryk však potreboval navštíviť Kopčany za každú cenu. Stále tam stál jeho rodičovský dom a dobre vedel aj o kopčianskej legende, v ktorej sa hovorí, že sa v tom dome aj narodil. Ešte v roku 1909, pri príležitosti svojich 60-tich narodenín si priviedol do obce fotografa, ktorý dom odfotil.“
Keďže výstava obsahuje množstvo informácií, ktoré si návštevníci nemôžu na jedenkrát osvojiť a spracovať, pán Michaláč vlastným nákladom vydal farebného Sprievodcu po výstave, ktorý sa dá kúpiť.
Výstava je návštevníkom prístupná v rámci komentovaných prehliadok so sprievodcom, okruh II: Zaži barokovú krajinu v rámci letnej turistickej krajiny do 1.septembra, ale i potom - do konca roka 2024.
