
MALACKY. Adam Martinec má genetické ochorenie Williamsov syndróm, je veľkým fanúšikom policajného pohotovostného útvaru. Napriek diagnóze sa stal čestným členom kukláčov. Vymenovať ho prišli priamo k nemu domov.
Je azda jedinou osobou na svete, ktorá sa teší, keď mu do bytu vrazí ozbrojené komando.
Adam sa nedokáže mračiť, miluje spoločnosť a keď môže, svojmu okoliu zlepšuje náladu. Prijali ho medzi seba futbalisti či motorkári. Je taktiež bubeníkom a členom kapely.
Milujú objímanie
Katarína Martincová, matka Adama, nás privítala v zariadení sociálnych služieb pre ľudí s mentálnym postihnutím v Malackách, ktoré nesie názov Vstúpte, kde sa už sedem rokov venuje mnohým výnimočným ľuďom, ktorí toto zariadenie denne navštevujú. Venujú sa sociálnej rehabilitácii, muzikoterapii, fyzioterapii či arteterapii.
V článku sa dozviete:
- Čo je to Williamsov syndróm,
- čím sú ľudia s týmto o chorením výnimočný,
- prečo Adama prepadli kukláči,
- čo od neho chceli,
- ako sa s nimi zoznámil,
- o výnimočnom zariadení pre ľudí s mentálnym postihnutím v Malackách.
Počas nášho príchodu hŕstka spokojných ľudí sedela v zatemnenej miestnosti, pozerali film a šírila sa tu vôňa čerstvých pukancov – presne ako v kine. Nešetrili úsmevmi.
Williamsov syndróm
Ide o genetické ochorenie, ktoré sa prejavuje najmä oneskorením rastu pred a po narodení. Ochorenie má približne jedno z 10 000 až 20 000 narodených detí. Ľudia s týmto ochorením sú zväčša nízkeho vzrastu. Môžu mať rôzny stupeň mentálnej retardácie – mierny až stredný. Môžeme ich spoznať aj podľa výrazných čŕt tváre, ktoré sa zvyčajne vekom zvýrazňujú. Sú nimi okrúhla tvár, plné líca, hrubé pery, veľké ústa, ktoré sú zvyčajne otvorené či širokým nosovým mostom a zatočenými nozdrami.
Ochorenie je úzko späté aj s možnými srdcovými defektmi či ochoreniami pohybového aparátu. Môžu tiež mať zlé vizuálno-motorické integračné schopnosti či krátky rozsah pozornosti a mnohé iné.
Vrúcnym objatím nás privítal Adam Martinec. „Veľmi radi sa objímajú, v detskom veku s hocikým na ulici. Milujú spoločnosť iných. Môj syn Adam sa nedokáže zamračiť. Skúšal to, nejde mu to,“ povedala Katarína.
Adam sedel vedľa svojej mamy a celý čas sa usmieval. Pohyboval sa zo strany na stranu, pôsobil ako veľmi živé dieťa.
Má to však jeden háčik, Adam má 28 rokov. Williamsov syndróm mu lekári diagnostikovali, keď mal 16 rokov. Do života mu práve vtedy prišli problémy so srdcom typické pre WS, dovtedy nemal stanovenú konkrétnu diagnózu.
Adamov prejav je napriek všetkým životným okolnostiam kultivovaný. Všetkých naokolo sa neustále a za každých okolností snaží rozosmiať, miluje dobrú náladu, kvalitnú hudbu – sám je dokonca bubeníkom v kapele, zbožňuje kombajny, motorky, futbalové zápasy a mnohé iné veci.
Rád robí radosť deťom. Miluje život. Ani jeden z problémov týkajúcich sa diagnózy mu nedokáže zabrániť v nekonečnom optimizme.
Sen sa stal skutočnosťou
Zo všetkého najradšej má Adam pohotovostný policajný útvar – kukláčov.