GAJARY. Cez obec Gajary na Záhorí prechádza medzinárodná cyklotrasa EuroVelo 13 s názvom Cesta Železnej opony. Tá merala 7-tisíc kilometrov a počas komunizmu delila svet na dve strany - západný blok vedený Spojenými štátmi a východný blok vedený Zväzom sovietskych socialistických republík (ZSSR).
Vtedajší režim sa snažil zabrániť útekom na západ aj za cenu smrti emigrantov. Železnú oponu zabezpečovala pohraničná stráž, elektrické zátarasy, nášľapné míny a tiež špeciálne vycvičené psy.
ERIK VANIŠ je aktivista a milovník histórie. V Gajaroch rekonštruuje a sprístupňuje verejnosti vojenské bunkre, zbiera historické artefakty a ľuďom pripomína, čo sa dialo v minulosti.
Už takmer tri roky sa venuje výrobe repliky časti železnej opony. Bunkre, ktoré zrekonštruoval navštevujú školy, rád by ich dotiahol aj na toto miesto. Na rekonštrukciu dokonca použil pôvodné technické prospekty a návrhy, drevené stĺpy a drôty. Porozprával tiež o histórii prevádzačstva z čias komunizmu na Záhorí.
V Gajaroch zrekonštruovali vojenské bunkre, vojaci v nich počas vojny trávili celé mesiace Čítajte Spomínali ste, že vás zaujíma história, ako to bolo so vznikom železnej opony?
V roku 1949 sa začali tvoriť opatrenia, ktoré uzatvárali juhozápadné úseky štátnej hranice so Spolkovou republikou Nemecko a Rakúskom, čo možno označiť za oficiálny začiatok železnej opony. Od roku 1951 podľa vzoru sovietskych pohraničných vojsk začal vznikať model vojenského systému stráženia hranice.
Ako fungovala pohraničná stráž?
Existovali tri prápory - Malacky, Petržalka a Komárno Ďalej sa delili na roty, tých bolo v malackom prápore sedem. Gajary strážila tretia rota. Na Záhorí sa strážili Kopčany, Čunovo, Petržalka, Karlova Ves a Devínska Nová Ves, Vysoká pri Morave, Stupava, Záhorská Ves. Tretia pohraničná rota strážila 20,5 kilometra v Gajaroch a 17 kilometrov v Moravskom Svätom Jáne.
V článku sa dozviete:
- Čo bola železná opona a kedy vznikla,
- ako bola zabezpečená,
- ako fungovala a čím bola stráž vyzbrojená,
- o prevádzačstve z čias komunizmu,
- kto zo Záhoria bol známym prevádzačom.
- prečo aktivista vyrába repliku železnej opony,
- aké má s ňou plány,
- čo hovorí na to, že ho preto označili za vraha.
Na stráženie celého práporu mali približne štyristo pohraničníkov. Mali pištole, pušky, samopaly rôznych typov, guľomety a ručné granáty. Zabezpečenie úsekov hranice uskutočňovali príslušníci útvaru samostatnými hliadkami a spolupracovali aj s Finančnou strážou.
Čo bolo úlohou týchto strážnikov?
Úlohou pohraničnej stráže bolo stráženie východnej a západnej československej hranice. Stupeň ostražitosti tam bol ako vo väzniciach. Keďže pokus o nedovolené bol v tej dobe trestný čin, pohraničiari mali pravidlá a nariadenia, ako konať v takejto situácii. V tom čase fungovala aj kontrarozviedka, alebo teda spravodajská služba, tá pátrala po informáciách o útekoch za hranice.
Zakázané pásmo označovali biele tabule s čiernym nápisom „POZOR! Zakázané pásmo. Vstup zakázaný!“ – tieto tabule sú dnes vzácnym historickým artefaktom a je veľmi ťažké a drahé ich zohnať. Mám k dispozícii jeden originál smaltovanej tabule, na základe ktorej som dal vyrobiť vernú kópiu, ktorú neskôr umiestnim k replike železnej opony. Chcel by som časom k opone umiestniť aj takzvaný špak, čo bola akoby výhľadná strážna veža.
Ako vyzerala a fungovala v tom čase železná opona?
V roku 1951 sa začalo umiestňovanie ženijno-technického zabezpečenia. Základom boli trojvrstvové zátarasy z ostnatého drôtu, boli vysoké 2 až 3 metre. Tá stredná zátarasa bola pod vysokým napätím niekedy až 4000 Voltov. Do roku 1957 sa dokonca používali míny, ktoré boli rozmiestnené v blízkosti ostnatého drôtu. V roku 1964 však bolo vysoké napätie v zátarase odstránené, pretože išlo o veľmi nehumánny spôsob. Človeka to totiž doslova uškvarilo.
