devov, čo trochu pripomínalo aj maškarný ples. Minulý ročník niesol názov Tancujúce leto, no a tento tretí sa niesol v réžii Leto Hawaii. Túto vysnívanú destináciu dovolenkárov silne pripomínali v sobotu 30. júla veľké horúčavy a rozpálený piesok.
Beach volley v „Lakšároch“ zorganizovala Máňa a spol. Za týmto názvom sa skrýva kolektív mládežníkov (od 6 do 65 rokov, ako povedal Rado Valla). Na 3. ročníku sa zúčastnilo 15 štvorčlenných družstiev, pričom medzi štartujúcimi boli okrem domácich aj hráči zo Žiliny, Malaciek, Studienky, Borského Mikuláša a z Týnca u Břeclavy. Podmienkou bol štart aspoň jednej ženy v družstve. Keďže zahrať si prišlo iba 14, jedno družstvo malo dovolené hrať iba v mužskej zostave. Najskôr sa hralo v skupinách každý s každým na dva sety (nie vyhrané) a každý vyhraný set značil zisk jedného bodu. Z každej skupiny postupovali dva najlepšie kolektívy, ktoré sa kvalifikovali do pavúka. Z víťazstva sa nakoniec radovali Eliška Černá, Andrej Orgoň, Filip Tekula a Máňa On. 2. miesto obsadili Vlaďka Sojáková, Peter Biksadský, Braňo Botek a Čomba, na 3. mieste skončili Šaňo Milli starší a mladší, Vlado Cintula a Tomáš Tekula. Ceny najlepším odovzdával Juraj Tekula. Vyhodnotil sa aj hráč s najväčším promile (vraj stačil vizuálny pohľad). Krígel od Máni a spol. získal Luboš Gach.
„Na podnet nášho beach volejbalu v Lakšároch sa podobný turnaj začal organizovať aj v Týnci u Břeclavy. K nám si odtiaľ chodia zahrať viacerí hráči a recipročne pôjde asi 20 hráčov z Lakšárov 13. augusta do Týnca. Vždy je tu kopec srandy, no nemyslíme len na vlastné potešenie. Výťažok, i keď skromný, z prvého ročníka sme venovali Základnej škole v Lakš. N. Vsi a z druhého ročníka pre Futbalový klub v Lakš. N. Vsi,“ povedal nám jeden z organizátorov Miro Smolinský.
Prišlo aj k drobným zraneniam, ktoré spôsobili ostré predmety v piesku. Všetko k spokojnosti „vybavila“ zdravotná služba, medicopter Lucia Sojáková. Po turnaji pokračovala discoshow až do rána. Postaral sa o to DJ Vlado Wolf zo Senice. Bufet zabezpečoval Slovák Šány a k dostatiu bola okrem tradičných lahôdok aj jedinečná špecialita, údené prasiatko, ktoré zabezpečili priatelia z Týnca u Břeclavi.
V dnešnom uponáhľanom svete by sa zdalo, že ľudia nemajú okrem svojich starostí a povinností na nič inšie čas. Príklad z Lakšárov je najlepším dôkazom toho, že ak sa chce, dá sa kúsok z toho času „ukradnúť“ aj pre seba a svoje potešenie. A v tých najskromnejších podmienkach je to o to krajšie. Bravó, Lakšárania.
Jozef Komorný
