jú.
Pri porovnaní vtedajšieho stavu s dneškom vychádza smutná skutočnosť. Za posledných 70 rokov na Záhorí klesli počty stavov vtáctva. V tých rokoch bežný druh dnes možno vidieť len veľmi vzácne. V zápiskoch pána Horáka sú ako bežné uvádzané druhy, o ktorých sa dnes ornitológom na Záhorí ani len nesníva, ako napríklad ležiak úhorový, krakľa belasá a kulík bledý.
Na príčiny súčasného stavu sme sa spýtali u ochranárov v Malackách. Riaditeľ správy CHKO Záhorie, Dušan Valachovič, vidí príčinu najmä v celkovej zmene krajiny, t.j. likvidácii prirodzených biotopov a najmä strate vodných plôch. Lúky či pasienky boli intenzifikáciou poľnohospodárskej výroby zorané a nastúpila i značná chemizácia prostredia. Za redakciu si dovolíme doplniť aj náš názor, že ďalšou veľkou zmenou je nedostatok kvalitných vodných zdrojov pre napájanie. Je otázne, či vtáctvu dobre padne napojiť sa z potoka Malina, ktorý, ako je známe, sa pri pravidelnom sledovaní kvality vôd takmer vždy umiestni až v 5. triede. To znamená, ako veľmi silne znečistená voda.
Zjavný je i úbytok zrážok za posledné storočie. Zrážkové pomery sa v Malackách monitorujú od roku 1901. Podľa pána Valachoviča sa zo záznamov dá vyčítať, že do roku 1951 boli zrážky v priemere o 60% väčšie, ako sú teraz. Jednotlivé zrážky boli vraj menšie, ale zato pršalo častejšie.
Správa Chránenej krajinnej oblasti Záhorie sídli na Vajanského ulici v Malackách od roku 1990. Organizácia má za úlohu chrániť zachovalé prírodné prvky na území siahajúcom od hradu Devín až po hranicu Bielych Karpát.
Jedinečnosť záhorskej prírody spočíva vo výskyte zaplavovaných jelšín, moravných lúk, medzidunových mokradí či rašelinísk. Záhorská nížina má najvyššiu lesnatosť zo slovenských nížin. Napríklad územie s viatymi pieskami má celkovú rozlohu 570 km2 a z nich je 410 km2 zalesnených.
- mb -
