Vďaka malým čarodejníkom bola Kniha múdrostí zachránená!

napísal Anaxogoras a venoval jej celý svoj život.
Počas svojho života však vytvoril i ďalšiu zaujímavosť - recept na Elixír večnej mladosti. Lenže Anaxagoras mal pomocníka Xenofanesa a ten, pretože chcel byť slávny a nesmrteľný, čarodejníckeho majstra zničil a ukradol obidva vzácne predmety. Zistil však, že elixír nedokáže vyrobiť, že mu chýba posledná časť receptu - ingrediencis finalis. Z toho sa pomiatol, dal sa na útek, ale stratil sa v močariskách neďaleko Údolia duchov. Tam sova Sofia videla poslednýkrát Knihu múdrostí.
Zdalo sa, že všetka Anaxagorasova práca je stratená... Lenže veľa detí zo Senice a okolia, skoro sedemdesiat, prijalo ponuku zúčastniť sa výcviku čarodejníckych pomocníkov v detskom letnom tábore v Skalických horách – v Údolí duchov. Tento tábor organizovalo Centrum voľného času Stonožka v Senici. Možno už ste sa zasmiali- „ha, to je vtipné Anaxagoras, Xenofanes,...“- ale naozaj, deti skutočne žili týždeň v tomto originálnom príbehu. Dokonca sa podieľali i na záchrane Knihy múdrostí! Pokiaľ by však nezvládli všetky čarodejnícke skúšky a nástrahy Xenofanesa, kniha a elixír by boli v ohrození.
Čo všetko teda deti museli počas druhého prázdninového týždňa prelúskať? Všetky deti vedeli rôzne kúzla, dokázali si vyrobiť vlastný čarodejnícky amulet, ktorý ochráni dušu pred všetkým zlým. Aby vedeli cestovať nočnou oblohou, naučili sa rozpoznať niektoré útvary na oblohe a dokonca ani šport im nebol cudzí, priučili sa tajomstvám metlobalu. Jedna z najdôležitejších čarodejníckych úloh bola výroba vlastného elixíru, ktorý malí čarodejníci vyrobili z liečivých bylín. Malí učni boli zaradení do jednotlivých čarodejníckych družín a vymysleli si pre ne zaujímavé názvy (Strašitím, Krotitelia duchov, Kotlíci, Kapucíni, Ohniváci, …). Každá družina mala i svoje zaklínadlo, preto na večernom čarodejnom sneme – na konzíliu mystiku – sa z každej strany ozývali výkriky ako: „anižurd olsíč irt, abrakdabra... čáry máry fuk...voda sa lej...“.
Predposlednú noc deti čakal veľký čin – vyslobodenie Knihy múdrostí, nájdenie receptu na Elixír večnej mladosti a objavenie ingrediencis finalis. To sa čarodejníckym pomocníkom počas nočného pochodu naozaj podarilo. Premohli v sebe strach a aj cez všetky nástrahy úlohu splnili. Vďaka tomu mohli cez ďalšiu a zároveň poslednú noc oslavovať výhru nad Xenofanesom a záchranu Anaxagorasovej práce. Na slávnostnom čarodejníckom bále deťom odovzdali ich čarodejnícki majstri Rád sovy Sofie, vďaka ktorému sa deti stali právoplatnými pomocníkmi sovy Sofie.
A čo hovoria čarodejnícki majstri(Danka, Silvia, Miro, Janka , Maťa, Jano a Sisa) na svojich zverencov? „Decká boli milé a veľmi nás tešilo, že sa zapájali do aktivít, ktoré boli pre ne pripravené. Niektoré deti dokonca ráno vstali skôr než my a čakali na správu od sovy Sofie, kde bolo napísané, čo majú počas dňa splniť.“
… a ja ešte pridám za všetky deti, malých čarodejníckych pomocníkov, jedno skromné „ďakujeme“ pre ich čarodejníckych majstrov.
- jh -