SENICA. Seničania dočkali sprístupnenia nového parku v areáli Múzea Senica v utorok 28. mája. Komplexnú obnovu parku zabezpečila senická radnica vďaka nenávratnému finančnému príspevku vo výške 336-tisíc eur.
Nastali síce problémy s firmou, ktorá mala projekt uskutočniť, tie sa napokon vyriešili. V parku zachovali pôvodnú architektúru, zriadili unikátne vodozádržné opatrenia a vysadili tisícky kvetov. Samotné múzeum je národnou kultúrnou pamiatkou.

Unikátna architektúra
Objekt Múzea Senica - bývalej Sokolovne či Letohrádku, bol aj v minulosti obklopený parkom, ten bol však neskôr zrušený. Takmer celú plochu parku vybetónovali a vyasfaltovali. Zámerom projektu bolo znovu obnoviť nefunkčný park do pôvodného stavu.

Pri tvorbe projektu sa rozhodli zachovať pôvodný vzhľad podľa dobových fotografií. Letohrádok v štýle francúzskych zámkov, neskoršiu Sokolovňu,
dal v Senici postaviť v roku 1881 miestny statkár Arpád Vagyon. V roku 1925 ho kúpil telovýchovný spolok Sokol, odvtedy získal objekt pomenovanie Sokolovňa.
V roku 2017 budovu kúpilo od Telovýchovnej jednoty Záhoran mesto Senica
pre svoj projekt mestského múzea.
V článku sa dozviete:
- prečo je park pri Záhorskom múzeu unikátny,
- zaujímavosti z histórie areálu a života pôvodného majiteľa,
- z akého dôvodu museli pri rekonštrukcii počúvať pamiatkarov,
- čo všetko sa vo vybudovanom parku nachádza,
- koľko celý projekt stál a koľko investoval magistrát.
Uhorský zemiansky rod Vagyon pochádzal z Trenčína. Anton Vagyon sa dokonca podieľal v rokoch 1848 až 1849 na potlačení povstania slovenských dobrovoľníckych výprav.
Boli to ozbrojené povstania dobrovoľníckych skupín organizovaných Slovenskou národnou radou so sídlom vo Viedni v období mesiacov september 1848 až marec 1849 v rámci Revolúcie 1848 – 1849. Išlo jednu zo série revolúcií proti vtedajším monarchiám vo väčšine Európy. Revolúcia v Uhorsku v definitívne skoncovala s vtedajším feudalizmom.
V lete 1848 bol Vagyon ako zástupca okresu Skalica do uhorského parlamentu. V Senici sa mu narodil jediný potomok, syn István (1848–1926). Ten v Senici vybudoval ukážkový poľnohospodársky veľkostatok s využitím najmodernejších technológií.

Mesto tento projekt dokonca konzultovalo s Krajským pamiatkovým úradom Trnava (KPÚ), keďže budova mestského múzea je od roku 2016 národnou kultúrnou pamiatkou.
"Podmienkou KPÚ bolo napríklad vysadenie magnólie na rovnaké miesto, kde podľa dochovaných fotografií bola vysadená aj v minulosti,“ vysvetlila priebeh obnovy Dana Jurková, projektová manažérka Mestského úradu Senica.
Jednou z ďalších požiadaviek pamiatkarov bola výsadba pôvodného solitérneho stromu. Ďalšou zase rekonštrukcia celého oplotenia areálu do pôvodnej podoby, ktoré spolu s osvetlením nespadajú do oprávnených nákladov projektu, mesto ich teda zaplatilo zo svojho.
V areáli sú vysadené okrem trvalkových záhonov a trávnatých povrchov aj krovito trvalkové výsadby, okrasné čerešne či javory. Celkovo vysadili 3539 rastlín.

Areál parku mestského múzea postupne prešiel celkovou premenou a obsahuje aj riešenia, ktoré podporujú zadržiavanie vody. Sú nimi napríklad náhrada nepriepustných povrchov za priepustné a polopriepustné, vybudovanie dažďových záhrad a vsakovacích systémov, ktoré budú akumulovať zrážkovú vodu odvedenú zo strechy objektu múzea a spevnených plôch.
"Už za niekoľko rokov vysadená stromová vegetácia parku výrazne podporí zlepšenie mikroklímy v tejto časti mesta najmä počas letných horúčav. Celý areál nového parku v okolí budovy Múzea Senica je oplotený, monitorovaný kamerovým systémom," dodala Moravcová.
Komplikácie napokon prekonali
Senica na tento projekt vyhlásila až dve verejné obstarávania. Jeden zhotoviteľ zákazku získal ešte v roku 2021. Dielo mal dokončiť do 30. januára 2023. Nestalo sa tak.
Podľa magistrátu nedodržiaval časový harmonogram prác, nebolo teda možné, aby mesto Senica zotrvávalo v tomto zmluvnom vzťahu. Napokon to vyústilo k ukončeniu zmluvy o dielo.

Zhotoviteľ Jaromír Ožóg vtedy obviňoval mesto z nedostatočnej a neodbornej prípravy projektu a neobsahovala výslovnú inflačnú doložku. Malo dôjsť k problémom s materiálom, cenou aj dodaním práce. Mesto sa bránilo, že firma opakovane zastavovala práce s cieľom navyšovania celkovej ceny diela a nebol dodržiavaný časový harmonogram prác.
Museli žiadať o predĺženie termínu dokončenia, ministerstvo žiadosti vyhovelo.
Predpokladaná hodnota zákazky bola vyčíslená na približne 692-tisíc eur. Celkové výdavky nakoniec boli 651-tisíc.
„Nový park v areáli mestského múzea je výsledkom spoločnej snahy o zlepšenie kvality života v našom meste a zároveň reakciou na výzvy súvisiace so zmenou klímy. Vďaka tomuto projektu sme dokázali nielenže obnoviť park, ale aj zlepšiť jeho ekologickú hodnotu a vytvoriť príjemný priestor pre našich obyvateľov a návštevníkov. Verím, že nový park bude miestom oddychu a relaxu pre všetkých obyvateľov Senice,“ povedal Džačovský.