ŠAŠTÍN-STRÁŽE. V pútnickom meste na Záhorí, v Šaštíne-Strážach, dnes ráno mohli ľudia vidieť silu búrky priamo na námestí. Blesk zasiahol máj, ktorý následne spadol.
Búrky nás sprevádzajú takmer počas celého roka. Charakteristické sú však najmä pre jar a leto. Klimatológ hovorí, že búrka sama o sebe nebezpečná nie je. Ohroziť nás môžu jej sprievodné javy, medzi ktoré patria blesky či prívalové dažde.
Blesk bol kedysi záhadou, ktorú objasnil, významný politik a tiež vynálezca, Benjamin Franklin bizarným pokusom so šarkanom. Mal šťastie, že neprišiel o život.
Dlho nepochopená záhada
Ľudia dlho nedokázali pochopiť, čo to blesk je. Túto záhadu rozlúštil až v roku 1753 Benjamin Franklin. Jeho predpoklad bol, že blesk je elektrická iskra. Počas búrky vypustil šarkana do vzduchu. K motúziku, ktorý držal v ruke, priviazal kľúč, od ktorého lietali iskry.
Iskrenie bolo dôkazom, že búrkový oblak obsahuje elektrický náboj. Franklin z tohto pokusu vyvodil záver, že blesk je iskra, ktorá odvádza elektrický náboj z oblaku.
V článku sa dozviete:
- Čo je to búrka a ako vzniká,
- prečo sama o sebe nie je nebezpečná,
- ako nás dokážu jej sprievodné javy ohroziť,
- o bizarnom objasnení záhady blesku,
- kto napokon vymyslel hromozvod.
Po ňom skúšal pokus zopakovať aj rusky vedec Wilhelm Richmann, blesk ho však napokon zabil. Doma mal prístroj - elektrický gnomón, pomocou ktorého meral silu atmosférickej elektriny a pri každej búrke pomocou tohto predmetu robil a zaznamenával údaje.
Počas jedného z meraní zasiahol zariadenie guľový blesk a trafil Richmanna priamo do hlavy, prerazil topánku a preletela cez miestnosť. Bol prvým vedcom, ktorý zomrel pri takomto experimente.
Franklin začal následne popularizovať bleskozvody. Prvý bleskozvod vymyslel český vynálezca Prokop Diviš 15. júna 1754. Myslel si, že kovová tyč odoberie oblaku všetok elektrický náboj.
V Šaštíne-Strážach dnešný blesk zaznamenala Miroslava Semianová, ktorá šla pôvodne odfotiť, ako v meste prší. Máj zasiahol blesk, napokon ho museli zrezať. Počas dnešného rána sa búrky objavili v širšom okolí Malaciek, Rohožníka, Studienky či v Gbeloch.
Blesk, ktorý udrel v Šaštíne-Strážach. (zdroj: FB Weather Slovakia o.z.)Ide vlastne o elektrinu
Meteorológovia búrku predovšetkým vnímajú ako elektrický jav. Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu musí pozorovateľ zaregistrovať blesk alebo hrmenie. Všeobecne sa dá povedať, že elektrická aktivita búrok v zime je oveľa slabšia v porovnaní s búrkami v letnej časti roka.
Za vznik búrky môže labilné vertikálne teplotné vrstvenie. Meteorológ Alois Sokol sa vznikom búrok zaoberal vo svojej dizertačnej práci.
"Nerovnomerné prehrievanie zemského povrchu a od neho aj spodných vrstiev ovzdušia počas denných hodín spôsobuje, že vzduch je na niektorých miestach teplejší, redší a labilný oproti svojmu okoliu. V týchto miestach vzduch stúpa nahor - podobne ako balón, pričom rýchlosť výstupných pohybov dosahuje bežne hodnotu jednotiek až niekoľko desiatok metrov za sekundu," skonštatoval.
Meteorológovia to nazývajú konvekcia a s ňou spojené pohyby vzduchu a ďalšie prejavy sa označujú ako konvekčné - konvektívne.
"Ak je stúpajúci vzduch dostatočne vlhký, v dôsledku jeho vlastného ochladzovania v priebehu výstupu dochádza nad tzv. výstupnou kondenzačnou hladinou k zrážaniu vodnej pary prítomnej v ňom - a vzniká oblak. Búrkový oblak môže dosiahnuť výšku 6 až 12, v ojedinelých prípadoch okolo 15, v trópoch aj 18 kilometrov," vysvetľuje.
Podozrivé dotácie, vyhrážky a zničená kariéra, bývalý reprezentačný tréner hovorí o subvenčnom podvode Čítajte Oblak dosiahne svoju maximálnu výšku približne behom pol hodiny. Orientačná doba existencie búrkového oblaku môže byť približne jedna hodina, od začiatku až po jeho rozpad.
Pred príchodom frontu dochádza často k pocitu, že je okolo nás "dusno" alebo začne fúkať vietor. Spôsobuje to zosilnenie prílevu teplého a vlhkého vzduchu v spodných hladinách ovzdušia. Stúpa labilita teplotného zvrstvenia a vylepšujú sa podmienky pre búrkovú činnosť.
Nebezpečenstvá v búrke
Klimatológ Jozef Pecho v jednej zo svojich analýz vysvetlil, že búrka sama o sebe vo väčšine prípadov nepredstavuje pre človeka a jeho aktivity veľké nebezpečenstvo.
Nebezpečné môžu byť najmú jej sprievodné javy. "Leto sa stalo ročným obdobím, kedy určitý počet búrok má potenciál prírodnej katastrofy. Príčiny treba hľadať vo vyššej teplote vzduchu, ktorá pri určitých typoch poveternostných situácií, vytvára predpoklady na rast obsahu vodných pár v atmosfére. Procesy prebiehajúce v atmosfére potom disponujú väčším energetickým potenciálom," skonštatoval.
Za dôsledky negatívnych účinkov búrky podľa jeho slov môže aj zraniteľnosť zasiahnutého prostredia, ktoré môže ničivé účinky búrky ešte znásobiť.
Prívalové zrážky patria medzi najnebezpečenejšie sprievodné javy. "Vedú takmer vždy k závažným materiálnym škodám. Ničia úrodu, spôsobujú pôdnu eróziu a predovšetkým, môžu viesť k vzniku lokálnych povodní," zhrnul.
Najčastejšie sa prejavuje počas búrky zvýšená intenzita vetra. Pecho to nazval pojmom húľava. Ide o náhle a krátkodobé zosilnenie vetra, ktoré často spôsobuje škody na rôznych objektoch či stromoch.
"Ide v skutočnosti o prúdenie vzduchu okolo horizontálnej osi. Prejav húľavy na tvare základne búrkového oblaku je možné veľmi dobre identifikovať aj z väčšej vzdialenosti v podobe tmavého golierovitého okraja oblaku," vysvetľuje v analýze.
V neposlednom rade je to elektrický výboj - blesk. Aj v odbornej rovine je typickým a zásadným znakom búrky. Je to veľmi silný prírodný, elektrostatický výboj, pri ktorom sa dva rovnako veľké nesúhlasne náboje rušia. Je sprevádzaný emisiou svetla a vznikom rázovej vlny. Tú spôsobuje expanzia vzduchu zahriateho na veľmi vysokú teplotu vzduchu, môže ísť až o – až 30 000 °C, ktorú človek vníma ako hrmenie.
Exprimátorka Skalice hovorí o sabotáži mládežníckeho hokeja. Bývalý riaditeľ sa bráni: Veľa o tom nevie Čítajte Elektrický prúd pretekajúci bleskovým kanálom má silu až 100 000 ampérov pri napätí niekoľko mega Voltov. Podľa Pechu môže nadobúdať rôzne tvary, dokonca rôzne farby, závisí to predovšetkým od konkrétnych fyzikálnych a poveternostných podmienok.
Blesky sa delia na čiarový, plošný, perlový a aj guľový blesk, tej je pomalý, ale veľmi úderný.
Dokáže preniknúť aj do ľudských obydlí. Pri dotyku môže spôsobiť ťažké, niekedy až smrteľné popáleniny na rozdiel od bežného blesku, ktorý môže spôsobiť najmä zástavu srdca.
