KOPČANY. V Kopčanoch ešte v roku 2022 zrekonštruovali unikátnu kultúrnu pamiatku, ktorou je objekt Kačenárne z polovice 18. storočia. Práce vyšli na zhruba 400-tisíc eur, objekt je však podľa kritikov nie úplne nevyužitý.
Architekt Michal Hučko, ktorý projektu takpovediac odovzdal srdce aj dušu, hovorí o obrovskom a nevyužitom potenciáli. Historik Radoslav Ragač má rovnaký názor. Ide totiž o pamiatku jedinú svojho druhu.
Kačenáreň slúžila ako prevádzka odchytu kačíc 182 rokov nepretržite, zanikla až v roku 1918. Navrhol ju Holanďan Jacob Boden na želanie Františka Lotrínskeho. Išlo o inovatívnu stavbu na kľúč.
Nevyužitý potenciál
Kačenáreň dlhé roky chátrala. Znovu ju postavili a dokončili v októbri 2022 podľa pôvodných historických podkladov z roku 1750. Za pôvodné podklady možno poďakovať historikovi Radoslavovi Ragačovi, ktorý ich vypátral.
Kačenáreň v Kopčanoch po rekonštruckii a výstavbe. (zdroj: Michal Hučko)Prvotná myšlienka na tento projekt vznikla už približne pred 12 rokmi, samotná realizácia začala v roku 2021 a trvala približne jeden a pol roka. Stavbu zastrešil príspevok z ministerstva kultúry vo výške 371 tisíc eur, obec participovala sumou vyše 21 tisíc eur.
Priestory mali slúžiť predovšetkým turistom, ktorým má byť k dispozícii aj sprievodca z miestneho kostola svätej Margity Antiochijskej. V podkroví sa nachádzajú archeologické nálezy z okolia.
V článku sa dozviete:
- o histórii vzácnej Kačenárne v Kopčanoch,
- koľko rekonštrukcia stála,
- kto projekt zafinancoval,
- zaujímavosti z priebehu projektu,
- ako možno muža s nožom v hrudi,
- prečo objekt nie je naplno využitý,
- ako sa k situácii vyjadril starosta obce Kopčany.
Ľudia si však myslia, že tento skvost v Kopčanoch nie je využitý tak, ako by mohol byť.
Tomáš Kukliš, aktivista zo Skalice, je vnukom posledného revírnika z majera. "Môj prastarý otec Štefan Dujsík tam bol posledný revírnik - zeman, za ktorého ešte stále fungoval odchyt kačíc, ale už nie pre cisársky dvor, len pre miestnu potrebu," vysvetlil.
Posledný revírnik Štefan Dujsík. (zdroj: archív: T.K.)V tomto čarovnom mieste vidí "ohromný potenciál". Po odchode jeho rodiny v roku 1948 odchyt kačíc ustal a postupne prišlo k devastácii budov," dodal.
Podľa architekta Michala Hučka, pod ktorého krídlami sa projekt uskutočnil, ide o historický unikát. Stavieb z obdobia Márie Terézie a Františka Lotrínskeho bolo Slovensku v rámci panstva v Holíči celkovo 60. Bola jediná svojho druhu v celom Uhorsku a veľmi inovatívna. Postavili ju na kľúč na základe návrhu Holanďana Jacoba Bodena.
Spomenul, že kedysi tento objekt spolu s kopčianskym žrebčínom patrili k Holíčskemu panstvu.
"Je to úžasný historický objekt, mám však pocit, že Slovákov história nezaujíma. Keď som začal robiť žrebčín, ľudia sa čudovali, prečo to robím. Argumentovali tým, že bol maďarský," povedal.
