
MALACKY. Počas Dňa matiek vzdávame úctu matkám a materstvu. Po celom svete tento deň oslavujú rôzne. Záhoráčka Natália Dujničová sa rozhodla motivovať práve tie na materskej dovolenke. Napísala edukačnú rozprávkovú knižku a vydala ju vlastnou cestou.
"Písaniu som sa venovala, keď bol starší syn v škôlke a mladší mal poobedný spánok. Alebo večer, keď už dom utíchol a všetci spali," hovorí s tým, aby sa ženy nebáli byť kreatívne. Podľa jej slov, to stojí za to.
Hovorí sa, že materská dovolenka vôbec nie je dovolenka. Vy ste stihli napísať knihu a sama ju vydať. Ako ste to dokázali, mali ste také poslušné dieťa?
Nie, to veru nie je, ale každá mamička si snaží nájsť vlastný spôsob relaxu. Pre mňa to bolo práve písanie. Pri staršom synovi sa to zrealizovať nedalo, bol náročnejším bábätkom, ale mladší syn bol už oveľa pokojnejší. Písaniu som sa venovala, keď bol starší syn v škôlke a mladší mal poobedný spánok. Alebo večer, keď už dom utíchol a všetci spali. Snažila som sa písať pravidelne.
Prečo ste sa rozhodli knihu vydať sama?
Spočiatku som skúsila osloviť niekoľko vydavateľstiev, ale všetky ma pre plný edičný plán odmietli. Neodradilo ma to a rozhodla som sa knihu aj tak vydať.
Oslovila som knižný crowdfunding, ktorým sa príbeh páčil a pomohli mi nájsť editorku Alenu Penzešovú. Tá ma procesom tvorby viedla a pomohla mi vybrať skvelú ilustrátorku Viktóriu Žitňanovú Nagyovú, ktorej fantasy téma sadla ako uliata.
V článku sa dozviete:
- O čom kniha je,
- čo má deti naučiť,
- k čomu ich knižka motivuje,
- prečo sa autorka rozhodla knihu vydať sama,
- ako získala financie na vydanie,
- či zažila nejakú kuriozitu,
- ako sa snaží motivovať ostatné mamičky,
- akú aktivitu poradila rodinám ku Dňu matiek.
Čo všetko ste museli urobiť, aby ste si knihu vydali sama?
Úprimne, bol to náročný proces. Ani nie tak písanie knihy, ako už jeho knižná realizácia. A najmä, ak si celým procesom tvorby človek prechádza sám. O to je však kniha autentickejšia, pretože do nej nik nezasahoval.
Obklopil ma skvelý tím žien od editorky, korektorky, ilustrátorky, grafičky až po tlačiarenské centrum. Na Slovensku máme naozaj veľa talentovaných ľudí, ktorí sú majstri vo svojom obore.
Bolo to lacnejšie, než vydať knihu cez vydavateľstvo?
Vydavateľstvo funguje tak, že im pošlete rukopis a o ďalší priebeh tvorby sa postarajú oni. To sa však a odrazí aj na vašom zisku z knihy. Ak si vydávate knihu sami, celý ten proces, ktorý rieši vydavateľstvo, musíte absolvovať vy.
Avšak, môžete osloviť crowdfundingové portály, ako som to urobila aj ja. Tie pomáhajú v kampani vyzbierať peniaze na tvorbu knihy. Nikdy mi však nešlo o zisk, knihu som chcela napísať preto, lebo ma písanie napĺňa a teší.
Zažili ste aj nejakú kurióznu situáciu na ceste k vydaju knihy?
Dosť ma prekvapilo, aký náročný proces to je. Napísanie knihy bolo len začiatok. Celá realizácia knihy, odkedy som napísala prvé riadky až po dnes, trvala dva roky. Len rok z toho som riešila editáciu, korektúry, ilustrácie a grafické spracovanie knihy. Keď je už kniha v tlači, myslíte si, že je po všetkom, spustí sa však ďalší kolotoč, jej predaj. Tešia ma prvé ohlasy na knižku, ktoré sú veľmi pozitívne a čitatelia sa tešia z iného žánru.
O čom vaša edukačná kniha je?
Snažila som sa napísať niečo nové, iný typ knihy, než o zvieratkách, preto som si vymyslela vlastné postavičky z fantasy sveta. A tak vznikla kniha Dobrodružstvá chumáčika Perka a záchrana Chlpatej planéty. Príbeh je o chumáčikovi Perkovi, malom tvorovi z Chlpatej planéty. Spolu so svojimi rodičmi a druhmi sa starajú o stromy páperovníky, ktoré sú ich domovom a zároveň jediným zdrojom obživy. Ich planéta je krásna, čistá a mäkučká.
Jedného dňa ich planétu pokryje čierny prach. Chumáčikovia nikdy nič také nevideli, dokonca ešte nevideli ani čiernu farbu. Prach je pre ich páperovníky veľmi nebezpečný a hrozím im zánik. Ako to už býva u detí, aj Perko je veľmi zvedavý, odkiaľ sa prach vzal. Preto sa rozhodne vyletieť do vesmíru, na vyrobenom rogale, a pokúsi sa zachrániť ich planétu. Či sa mu to podarí, sa čitateľ dozvie v knižke.
Má poučný a vzdelávací charakter, ako vnímate súčasné detské knihy, chýbajú takýto žáner u nás na Slovensku?
Naopak, mám pocit, že každá knižka sa snaží v sebe niesť nejaké posolstvo. Knihy sú výborným spôsobom, ako deťom vysvetliť rôzne životné situácie. Deti sa často vedia stotožniť s knižným hrdinom a vďaka tomu vedia v živote zaujať rôzne postoje.
K čomu sa snažíte deti v knihe motivovať?
Aby sa nebáli byť samé sebou, vystúpiť z radu, vyjadriť svoj názor a dôverovať si. Podnecuje v deťoch fantáziu, ale tiež ukazuje dôležitosť rodiny, priateľov a domova. S chumáčikom Perkom sa dokáže stotožniť nejeden z nás.
Na prvý pohľad je hlavný hrdina vykreslený ako ustráchaný, bojazlivý malý tvor, ktorý neverí sám sebe a myslí si, že rovnako ho vníma aj jeho okolie. Má pocit, že je príliš bezvýznamný na to, aby niečo dokázal. Nie je to na prvý pohľad príbeh o hrdinovi, ale príbeh o tom, ako sa hrdinom stal.
Ako ste sa dostali k písaniu?
Písaniu sa venujem od základnej školy. Dobrovoľné slohové práce boli pre mňa samozrejmosťou. Už na základnej škole som mala svoj zošit, kde som si písala vymyslené rozprávky a príbehy s hororovým charakterom. Vyštudovala som masmediálnu komunikáciu. Počas školy som sa zameriavala na printovú tvorbu a fotografiu. Praxovala som a neskôr aj pracovala v rôznych médiách.
Kedy vznikol nápad napísať knihu?
Knihu som chcela napísať už dávno, asi 10 rokov dozadu, keď sa mi narodil synovec. Pre pracovné povinnosti som si na to čas nenašla. Nakoniec som si ho našla práve na materskej dovolenke. Jedného dňa som si povedala, že buď ju napíšem teraz, alebo sa k tomu už nikdy nedonútim.
Ako ste sa prešli od písania hororu po detskú edukačnú rozprávku?
Vždy som písala skôr príbehy hororového žánru a thrillery, ale s príchodom detí do našej rodiny, som žáner prehodnotila. Chcela som, aby si knihu mohli prečítať aj ony, poprípade, aby som im ju mohla čítať po večeroch ja.
Večerné čítanie kníh v posteli je u nás každodenná rutina. Ak nečítam, tak si rozprávky vymýšľam. To deti naozaj baví, pretože často dotvárajú dej spolu so mnou. Hrdinami sú potom práve oni.
Plánujete nejaké besedy po školách na Záhorí?
Áno, rada by som navštívila niekoľko základných škôl. Deti sú výborným zdrojom inšpirácie a dobrými nezaujatými kritikmi. Určite plánujem aj pokračovanie príbehu, ktoré mám už teraz v hlave. Avšak, detských pohľadom na svet nie je nikdy dosť. Bola by som rada, keby sme dokázali deti viac motivovať k čítaniu. Knihy predsa obohacujú náš duševný svet. Nezáleží na tom, v akom prostredí deti žijú, snívať by mal každý.

Ste matka, kniha vznikala na materskej, aktuálne je Deň matiek. Bola pre vás vaša mama inšpiráciou?
Mám úžasných inšpiratívnych rodičov, ktorí ma obaja vždy veľmi podporovali. Pre maminu boli najlepší kamaráti už od detstva knihy. A po otcovi som získala dar fantázie. Vždy vedel pútavo rozprávať príhody. Ľudia vždy hlcú každé jeho slovo a
málo kto ho prekúkn, keď si vymýšľal. Obaja rodičia sú veľmi rozhľadení
ľudia. A ako bonus, sú výbornými starými rodičmi.
Ako by ste inšpirovali ostatné mamičky k tomu, aby sa nebáli vlastnej kreativity?
Už sa mi aj niekoľko mamičiek ozvalo a pýtalo sa ma na názor, či sa majú pustiť do vydania knihy. Ak ich to baví a napĺňa, určite áno. Existuje veľa možností, ako si pomôcť kampaňou. Veď nikde nie je napísané, že knihu musíte vydať hneď. Niektoré kroky môžete robiť postupne. Netreba od toho očakávať, že na vydaní knihy zbohatnete, píšte preto, lebo vás to teší a chcete sa s vašimi myšlienkami podeliť aj s ostatnými.
Na Deň matiek by som poradila mamičkám, aby tento deň skúsili osláviť očami svojich detí, ktoré nás berú ako centrum ich vesmíru. Skúste si vymyslieť spolu s nimi vlastného hrdinu a vytvoriť v tento deň príbeh. Prežite ho očami detí a skúste zažiť dobrodružstvo, hoci by ste mali v ten deň čosi vyrábať. Napríklad z kôry papučky, ako ich mal vyrobené v mojej knihe hlavný hrdina. Garantujem vám, že si tento deň užijete a zapamätáte navždy.