MALACKY. Malacký liehovar z roku 1918 stojí v lokalite Vinohrádku pri potoku Malina oproti pálffyovskému majeru. V roku 2020 sa dostal na zoznam národných kultúrnych pamiatok. Bola to však dlhá cesta. Ani to ho nezachránilo.
V priebehu posledných desaťročí budova stále chátra. Mesto sa už pred rokmi pokúšalo liehovar odkúpiť od súkromného majiteľa, zatiaľ sa to nepodarilo. Z úst primátora Juraja Říhu padla zmienka o opätovnej snahe pálenicu odkúpiť. Potrebujú na to však státisíce eur.
Prehovoril aj vnuk bývalých vlastníkov. Z toho, ako situácia dopadla, je sklamaný.

Stavebný unikát
K histórii Pálffyovského kaštieľa v Malackách nepochybne patrí aj spomínaný liehovar.
Štefan Tesarovič, je vnukom rodiny Tesarovičovcov a Bilkovičovcov, ktorí patrili medzi akcionárov liehovaru.
V článku sa dozviete:
- Prečo je malacký liehovar taký vzácny a prečo je v hre jeho osud,
- prečo mesto liehovar ešte stále neodkúpilo,
- koľko by na jeho kúpu a rekonštrukciu potrebovali peňazí,
- či to nebude na úkor samotného kaštieľa,
- spomienky vnuka bývalých spoluvlastníkov liehovaru.
"Išlo o spolok. Dávali doň svoje naturálie," povedal. Nasledujúcich majiteľov nazval neprajníkmi, ktorí sa o budovu nestarali.
"Boli sme malé deti, môj otec bol veľký sedliak, bol aj pri zakladaní družstiev. Na chrbtoch nosili úrodu. Zachraňovali ju. Mali to veľmi ťažké v tej dobe. Chodil som do základnej školy a namiesto futbalu som pomáhal a robil. Naši rodičia a starí rodičia sa tam zodrali a vidíte, nič z toho nemajú," vysvetlil.
Liehovar je jedinou autenticky dochovanou stavbou bývalého hospodárskeho dvora Pálffyovcov v Malackách a je zároveň dokladom kvalitnej stavebnej a remeselnej práce zo začiatku 20. storočia v regióne.
Zachoval sa pôvodný architektonický koncept budovy, výzdoba fasád, pôvodný tehlový komín pri severozápadnom rohu obytnej časti liehovaru - bytu správcu, ale aj časti interiéru. Stavba svojím architektonickým prevedením, estetickými a urbanistickými kvalitami je dodnes jednou z najvýznamnejších technických stavieb regiónu.
Kvôli blízkemu potoku bol pôvodne spojený s mlynom a počas svojej existencie mal veľa vlastníkov.
Strastiplná cesta
Dostať liehovor na zoznam národných kultúrnych pamiatok trvalo približne dva a pol roka. Tak dlho trval proces posudzovania na pamiatkovom úrade, liehovar v dôsledku ľudskej činnosti však schátral.

Primátor Juraj Říha sa pokúšal pálffyovskú pálenicu kúpiť už v minulosti. Na mestské zastupiteľstvo 22. júna 2017 bol predložený materiál o jej kúpe do majetku mesta za 270-tisíc eur.
„Každá pamiatka môže predstavovať bremeno, ale osobne to vnímam ako výzvu pre našu generáciu,“ povedal vtedy Říha.
Pálffyovský kaštieľ v Malackách je kultúrno-historická pamiatka celoslovenského významu, má bohatú históriu. Počas svojej existencie bol sídlom urodzeného rodu, františkánskym internátom, vojenskými kasárňami i nemocnicou. Od roku 2007 patrí kaštieľ mestu. Oproti majeru je umiestnený liehovar.
Spracúvali v ňom najmä zemiaky, v prípade neúrody aj iné škrobovité alebo cukornaté suroviny. Lieh bol určený na predaj a z odpadu malo vzniknúť krmivo pre dobytok.
V roku 1938 odkúpil družstevný liehovar bývalé pálffyovské stajne, ktoré využíval ako skladisko pre zemiaky a uhlie. V roku 1942 bola schválená výstavba pri liehovare a mala sa vybudovať sušiareň na zemiakové vločky.
Začiatkom roku 1944 sa spojil s Roľníckym mlynárskym a pekárskym družstvom v Malackách. Družstvo prijalo názov Roľnícky liehovar, mlyn a sušiareň v Malackách.
Členovia družstevného liehovaru sa automaticky stali členmi Roľníckeho mlynárskeho a pekárskeho družstva. Družstvo prestalo existovať po roku 1948, k 1. januáru 1949 malo viac ako 130 členov. Majetok prevzal štát.
Hodinu pred začiatkom rokovania sa však dozvedel, že vtedajší vlastníci sa na poslednú chvíľu rozhodli inak a liehovar predali inému záujemcovi.
"Bola to naša dlhodobá ambícia. Pre nás je veľmi podstatné, že je to jedna zo zachovaných technických pamiatok. V časoch svojej slávy mala rešpekt a účel," povedal Juraj Říha.
V roku 2020 sa napokon podarilo vyhlásiť budovu za národnú kultúrnu pamiatku. Zatiaľ však naďalej bezradne stojí a chátra. O kaštieľ má radnica záujem stále.
"Viem si predstaviť, že by sme tam znovu obnovili výrobu a prepojili náš región cez pálenku. Možno by sa tu konali niektoré z tradičných podujatí," vysvetlil s tým, že už navštívil mnohé pivovary a pálenice aj v zahraničí.
S vlastníkom primátor komunikuje. "Už sme rokovania s vlastníkom ukončili, dosiahli sme dohodu," vysvetlil primátor.
Súčasný majiteľ rozšíril aj rozsah pozemkov, ktoré by mesto teoreticky mohlo odkúpiť. Ide o 350-tisíc eur.
Říha skonštatoval, že si uvedomuje stav liehovaru a jeho poškodenia.
"Snažím sa to riešiť pragmaticky. Ak poslanci podporia túto kúpu, mali by sme zastabilizovať sanáciu objektu. Nasledovať by malo úplné prestrešenie liehovaru, zároveň niektoré statické opatrenia v murive a v niektorej časti pri komínoch. Náklady na prvé kroky by dosiahli sumu približne 250-tisíc eur," dodal.
Ak chcú dostať liehovar do vlastníctva a zachovať ho, musia podľa Říhu pripraviť ešte v tomto roku zhruba 600-tisíc eur.
"Bude verejná diskusia s poslancami, budem rešpektovať rozhodnutie poslancov, ak sa zhodneme, že sú aj iné priority. Obávam sa však, že to bude definitívna bodka za liehovarom na dlhé roky.

Hovorkyňa mesta Ľubica Pilzová vysvetlila, že ešte nie je stanovené, či a kedy by sa téma kúpy liehovaru dostala na program mestského zastupiteľstva.
Obyvatelia by sa podľa jej slov mohli obávať, že kaštieľ by na úkor liehovaru strádal, bude totiž potrebovať investície vo výške približne štyri milióny eur.
"Sme na to finančne pripravení. Akákoľvek podpora zo strany Európkej únie v súčasnosti nie je určená na pamiatky. Preto sa sústredíme na cezhraničnú spoluprácu. Kaštieľ máme v pláne rekonštruovať ešte v tomto volebnom období," dodal Říha.
Ide o jeden milión eur navyše, využili by ich na rekonštrukciu kaplnky. Chcú riešiť tiež nádvorie, fasádu, okná či vlhkosť stien.