MALACKY. Na Záhorí rozbehli zaujímavý projekt, nazvali ho Malacky – mesto priateľské k opeľovačom. Mestu vracajú zeleň v prirodzenej forme.
Základnou myšlienkou projektu je vytvorenie biokoridorov – lúčnych porastov, ktoré zabezpečia dostatok potravy pre opeľovače v mestskom prostredí.
Opeľovače ovplyvňujú klímu aj úrodu. Prínosom dokonca môžu byť pre alergikov.
Nie je mucha ako mucha. V Malackách sa objavil doteraz nevidený vzácny druh Čítajte Myslia na budúcnosť
Zeleň z miest v priebehu posledných desaťročí doslova vymizla. Na projekte Malacky – mesto priateľské k opeľovačom spolupracujú mesto Malacky, IKEA Industry, IKEA Components, Marek Semelbauer zo Slovenskej akadémie vied, OZ Živica, CHKO Záhorie a Nadácia Slovenskej sporiteľne, ktorá projekt podporila sumou 10 000 eur. Projekt predstavili už v septembri 2023.
"Naším spoločným cieľom je obnova, podpora a zachovanie biodiverzity a ekosystémov v našom meste, zlepšenie mikroklímy, zníženie následkov sucha na zeleň a zvyšovanie informovanosti o rizikách spojených so stratou rozmanitosti druhov medzi verejnosťou," vysvetlila Ľubica Pilzová, hovorkyňa mesta.
Súčasťou projektu je aj niekoľko hmyzích hotelov, tie však poskytnú domov samotárskym druhom včiel v malom množstve.
V článku sa dozviete:
- Prečo sú opeľovače dôležité,
- že nejde len o včely medonosné,
- aký projekt rozbehli v Malackách,
- čím môže byť výhodný pre alergikov,
- ako pomôže klíme.
"Našou víziou je postupne pridávať k naplánovaným piatim hektárom ďalšie plochy,“ dodala líderka pre udržateľnosť zo spoločnosti IKEA Industry, Annamarie Velič.
Po starostlivej analýze zabezpečí mesto na vybraných plochách režim citlivej starostlivosti - kosenie a úpravu pôdy. Ďalšie plochy budú prirodzeným spôsobom doosievané, alebo bude na nich odstránený vegetačný kryt a zabezpečený nový výsev.
Dôležitou súčasťou premeny je zapojenie obyvateľov Malaciek. "Budeme radi, ak premenia svoje trávniky, ktoré sú pre opeľovače v podstate niečo ako púšť, na lúky, ktoré im, naopak, dodajú potrebnú potravu," dodala Pilzová.
K opeľovačom vie byť priateľský každý, kto môže premeniť svoj trávnik na rozkvitnutú lúku. Už túto jeseň môžete zasadiť lúčnu zmes semienok domácich druhov kvetov. Zasiať ich možno aj do holej zeme a prikryť tenkou vrstvou zeminy. Ďalším spôsobom je nechať vždy nejakú časť trávnika nepokosenú, alebo trávnik kosiť menej často, napríklad trikrát ročne.
Každý, kto vysadí kúsok lúky, môže svoju adresu zaradiť medzi ostatné lúky na mape projektu.
Dôležitý krok pre úrodu
Až 75 percent úrody plodín závisí od opeľovačov. Na Slovensku je úbytok opeľovačov 25-percentný. Existuje u nás vyše 600 druhov včiel a 400 druhov pestríc – významných opeľovačov, ktorých larvy sa živia napríklad voškami. Na celom svete žije dokonca šesťtisíc druhov pestríc a až 20-tisíc druhov včiel, z nich 10 percent je ohrozených vyhynutím, v prípade pestríc je to až 37 percent.
Keď spomenieme opeľovanie, každý si zväčša predstaví včelu medonosnú. Podľa zoológa zo Slovenskej akadémie vied, Mareka Semelbauera viaceré vedecké štúdie ukázali, že včela medonosná nie je efektívny opeľovač. Jej prínos pre človeka je dôležitý, no existuje veľa efektívnejších opeľovačov, vrátane včiel samotárok, motýľov, čmeliakov či dokonca múch a ďalšieho hmyzu.
Zaujímavým zistením je podľa neho aj to, že rôzne druhy kvetov priťahujú rôzne druhy opeľovačov. "Tvar, veľkosť, vôňa, farba či čas kvitnutia majú priamy vplyv na to, aké druhy opeľovačov daný kvet najlepšie opelia. Existujú dokonca druhy kvetov, ktoré dokáže opeliť len jeden konkrétny druh opeľovača," zhrnul.
Výskumy tiež potvrdili, že voľne žijúce opeľovače zvyšujú úrodu ovocia a zeleniny a pozitívne ovplyvňujú aj ich kvalitu a sú základom globálnej potravinovej bezpečnosti. Vytvorením bohato kvitnúcich plôch a ich citlivým kosením tak možno opeľovačom dopriať výdatnú potravu počas celej vegetačnej sezóny, čo zabezpečí zase zdravie plodín.
Včely sú len jednou zo štyroch hlavných skupín opeľovačov a v čase, keď sú na pastve, nie sú agresívne.
Obnova ekosystému a biodiverzity
Semelbauer vysvetlil, že mestá každoročne "hlúpo vynakladajú obrovské množstvo verejných financií na úpravu trávnikov". Chápe, že na istých miestach je to nevyhnutné. Poukazuje skôr na rôzne periférne zóny, ako okolie logistických centier, prícestná zeleň, kruhové objazdy, protipovodňové hrádze, ale aj predzáhradky.
"Takýchto plôch sú v našom okolí hektáre - položil si niekto otázku, aký praktický zmysel má tieto plochy udržiavať vo forme golfového trávnika? Vedci zároveň už roky upozorňujú, že ubúda voľne žijúcich opeľovačov. Pripomeňme si, hodnota opeľovacej služby sa odhaduje na stovky miliárd dolárov ročne. A my, tvárou v tvár tejto situácii, nie sme ochotní tolerovať ani kúsok nepokoseného priestoru," vysvetlil.
Opravili koniareň pri holíčskom kaštieli, odhalili fresky a vznikla aj virtuálna expozícia Čítajte Podľa neho nestačí len prestať kosiť. "Režim kosenia treba upraviť s rozumom, aj s ohľadom na potreby a postoje verejnosti a technické a finančné možnosti mesta, je treba vytipovať plochy, ktoré majú dobré zloženie, alebo to zloženie vhodne upraviť, pri tom komunikovať s verejnosťou. Je to prekvapivo zložitá vec a nie každému sa do toho chce. Ale ako písala dvojica vedcov v článku o globálnom úbytku včiel: včely nemôžu čakať," skonštatoval.
Mestské lúky sú zelené aj v lete, lepšie zachytávajú prach aj ochladzujú okolie.
Netreba sa báť kliešťov ani alergií
Ľudia majú v súvislosti s výsadbou lúk obavy z kliešťov. Tie však číhajú vo vysokej vegetácii, ale aj kríkoch. V nízkej vegetácii sa kliešť nezdržuje, lenže to nie je všetko.
"Ľudia si neuvedomujú, že kliešte majú radi teplé, ale vlhké prostredie a kvôli tomu nie sú aktívne celú sezónu. V nížine, kde je teplo a sucho, majú vrchol aktivity v máji, potom zmiznú. Bežne sa predieram všetkými možnými chrapaždinami, kliešte mávam len v máji. V máji zároveň prebieha prvá kosba, a to sa týka aj mestských lúk," vysvetlil Semelbauer.
V súvislosti s mestskými lúkami ani nie je žiaduce, aby cez ne ľudia chodili, keď trávu ľudia ušliapu, nedá sa dobre pokosiť.
Pri Holíči zbúrajú most, najhorší scenár hovorí o úplnej uzávere a dlhej obchádzke Čítajte Po kosbe vyrašia kvitnúce byliny, ktoré neprodukujú alergénny peľ.
"Správne udržovaná mestská lúka je z hľadiska alergikov skôr prínosom, pretože v nej dominujú kvety a produkuje peľ len v malej miere. Tým, že v porovnaní s konvenčným trávnikom má väčšiu listovú plochu zároveň omnoho lepšie zachytáva peľ a prach. Mestské lúky teda skôr pomáhajú," vysvetlil Semelbauer.
Výber osiva v Malackách je určený práve pre opeľovače. Viac ako polovicu tvoria ďateliny a byliny, ktoré sú oveľa slabším alergénom v porovnaní s aktuálnym stavom a na svojom povrchu viažu peľ i prach. Peľ rastlín, ktoré sú opeľované hmyzom, má väčšie, často lepkavé zrnká, ktoré sa do dýchacích ciest nedostávajú v takom rozsahu ako peľ rastlín opeľovaných vetrom.
Alergénne pele tvoria buriny kvitnúce koncom leta, ako ambrózia, palina a iné. V správne udržiavanej mestskej lúke podľa Semelbauera nemajú priestor. Najlepšie sa im darí na narušovaných miestach, ako sú staveniská, rozkopávky, ale môžu sa objaviť aj v normálnom trávniku, ak je redší a ambróziu medzi seba pustí.
Ak sú mestské lúky správne manažované, sú pre alergikov skôr prínosom.
