HOLÍČ. V Holíči zrekonštruovali koniareň patriacu k miestnemu kaštieľu, ktorý patrí medzi národné kultúrne pamiatky. Koniareň súťažila v 17. ročníku prestížnej súťaže Fénix. Ide o súťaž cenných kultúrnych pamiatok. Výsledky budú zverejnené 2. mája 2024.
Koniareň zrekonštruovali vďaka eurofondom. Hodnota projektu je 890 000 eur. V interiéri sa nachádzajú starobylé fresky aj moderná expozícia.
Kaštieľ prehrali v kartách
Prvá písomná zmienka o zámku v Holíči pochádza už z roku 1205. Stredoveké hrady mali v minulosti významnú úlohu pri ochrane a rozvoji Uhorska. Boli sídlami prvých administratívnych jednotiek a zároveň strážili hranice štátu a dôležité strategické miesta. Patril medzi ne aj hrad Wywar v Holíči z 13. storočia. Po bitke pri Moháči ho však prestavali na modernú protitureckú pevnosť.

Do renesančnej podoby ho nechal prestavať rod Czoborovcov. Zo starého gotického hradu sa stala moderná renesančná pevnosť. Novým vlastníkom sa stal František Štefan Lotrinský. Podľa rozprávania mal prísť k vlastníctvu zámku výhrou v kartách, lebo Czoborovci boli vraj hazardní hráči.
"O zámok takmer dvakrát prišli. Lotrinský si ho vybral aj preto, že to vraj bola lacná kúpa. Lotrinského panstvo bolo veľké a významné. Vďaka jeho schopnostiam mimoriadne prosperovalo, čo bolo na prospech aj domácemu obyvateľstvu. Región ťažil aj z blízkosti Viedne a Schlosshofu, kde Mária Terézia prebývala počas letných mesiacov," vysvetlila Romana Fondrková z Turistickej informačnej kancelárie.
V polovici 18. storočia renesančnú pevnosť prestaval na honosný trojkrídlový barokovo-klasicistický zámok, ktorý slúžil ako letná cisárska rezidencia. Kaštieľ prospieval, stal sa centrom komponovaného urbanizmu.
V článku sa ďalej dočítate:
- Kúsok z histórie kaštieľa v Holíči,
- o vzácnej koniarni,
- ako prebiehala rekonštrukcia,
- koľko investovalo mesto.
Lotrínsky bol šikovný podnikateľ. Uplatňoval princípy inovatívnej a udržateľnej ekonomiky. V okolí zámku vybudoval honosné barokové záhrady, prístupové aleje, chovné rybníky bobrov a pstruhov, bažantnicu, žrebčín, či kačenáreň. Dokonca dal na Záhorí vtedy najväčšiu textilnú fabriku v Európe – šaštínsku kartúnku a ďalšie manufaktúry.
Na prestavbe sa podieľali svetoznámi architekti a stavitelia, napríklad Jean Nicolas Jadot či Franz Anton Hillebrandt. Prestavbu kaštieľa dokončili v roku 1771.
Takmer schátral
V kaštieli neskôr sídlila jazdecká dôstojnícka vojenská škola a po vzniku Československej republiky štát kaštieľ využíval na hospodárske a školské účely. Od poslednej tretiny 20. storočia pamiatka nemala využitie, chátrala a väčšina vzácneho inventáru sa nenávratne stratila.