HOLÍČ. V Holíči zrekonštruovali koniareň patriacu k miestnemu kaštieľu, ktorý patrí medzi národné kultúrne pamiatky. Koniareň súťažila v 17. ročníku prestížnej súťaže Fénix. Ide o súťaž cenných kultúrnych pamiatok. Výsledky budú zverejnené 2. mája 2024.
Koniareň zrekonštruovali vďaka eurofondom. Hodnota projektu je 890 000 eur. V interiéri sa nachádzajú starobylé fresky aj moderná expozícia.
Kaštieľ prehrali v kartách
Prvá písomná zmienka o zámku v Holíči pochádza už z roku 1205. Stredoveké hrady mali v minulosti významnú úlohu pri ochrane a rozvoji Uhorska. Boli sídlami prvých administratívnych jednotiek a zároveň strážili hranice štátu a dôležité strategické miesta. Patril medzi ne aj hrad Wywar v Holíči z 13. storočia. Po bitke pri Moháči ho však prestavali na modernú protitureckú pevnosť.
Bitka netrvala ani dve hodiny, ale na 150 rokov zásadne zmenila dejiny na našom území a v Európe Čítajte Do renesančnej podoby ho nechal prestavať rod Czoborovcov. Zo starého gotického hradu sa stala moderná renesančná pevnosť. Novým vlastníkom sa stal František Štefan Lotrinský. Podľa rozprávania mal prísť k vlastníctvu zámku výhrou v kartách, lebo Czoborovci boli vraj hazardní hráči.
"O zámok takmer dvakrát prišli. Lotrinský si ho vybral aj preto, že to vraj bola lacná kúpa. Lotrinského panstvo bolo veľké a významné. Vďaka jeho schopnostiam mimoriadne prosperovalo, čo bolo na prospech aj domácemu obyvateľstvu. Región ťažil aj z blízkosti Viedne a Schlosshofu, kde Mária Terézia prebývala počas letných mesiacov," vysvetlila Romana Fondrková z Turistickej informačnej kancelárie.
V polovici 18. storočia renesančnú pevnosť prestaval na honosný trojkrídlový barokovo-klasicistický zámok, ktorý slúžil ako letná cisárska rezidencia. Kaštieľ prospieval, stal sa centrom komponovaného urbanizmu.
V článku sa ďalej dočítate:
- Kúsok z histórie kaštieľa v Holíči,
- o vzácnej koniarni,
- ako prebiehala rekonštrukcia,
- koľko investovalo mesto.
Lotrínsky bol šikovný podnikateľ. Uplatňoval princípy inovatívnej a udržateľnej ekonomiky. V okolí zámku vybudoval honosné barokové záhrady, prístupové aleje, chovné rybníky bobrov a pstruhov, bažantnicu, žrebčín, či kačenáreň. Dokonca dal na Záhorí vtedy najväčšiu textilnú fabriku v Európe – šaštínsku kartúnku a ďalšie manufaktúry.
Na prestavbe sa podieľali svetoznámi architekti a stavitelia, napríklad Jean Nicolas Jadot či Franz Anton Hillebrandt. Prestavbu kaštieľa dokončili v roku 1771.
Takmer schátral
V kaštieli neskôr sídlila jazdecká dôstojnícka vojenská škola a po vzniku Československej republiky štát kaštieľ využíval na hospodárske a školské účely. Od poslednej tretiny 20. storočia pamiatka nemala využitie, chátrala a väčšina vzácneho inventáru sa nenávratne stratila.
