ZÁHORIE. V utorok 2. apríla 2024 sa celý svet zapojí k podpore šírenia povedomia o autizme. Podpora je dobrovoľná a môže pre autistov znamenať veľa. Budovy v mnohých mestách sa po zotmení rozsvietia na modro.
Autisti sú studňa, ktorá nemá dno, hovorí špeciálna pedagogička Čítajte Podľa matky autistického dieťaťa je zmierenie sa s diagnózou veľmi ťažké. Okolia tomu príliš nenapomáha. Jej syn chcel pre nepochopenie okolia svoj život ukončiť.
"Siahnete si na dno síl. Väčšina rodičov pre deti urobí maximum, mnohí z nich sa už nikdy nedostanú späť do zamestnania, mnohí pracujú a popritom učia svoje deti na nútenom domácom vzdelávaní. Niektorým sa dokonca rozpadnú manželstvá. Jedno však majú spoločné - nevzdávajú sa," hovorí Alexandra Puchnovská.
Povedomie je stále nízke
Podľa odborníčky s 35-ročnou praxou je zvyšovanie povedomia o autizme dlhá a náročná cesta. Eva Gelányiová je špeciálna pedagogička a za najhlavnejšie pri práci s autistami považuje prijať ich.
"Treba však neustále vysvetľovalo verejnosti, školám a blízkemu okoliu, že autisti nie sú nevychovaní. Sú to veľmi vzácni ľudia, ktorí nás vedia obohatiť svojim myslením, ktoré je iné bez emocionálneho prežívania. To na nás môže pôsobiť, že nemajú výchovu," vysvetlila.
V článku sa dozviete:
- Čo sa často stáva rodičom autistických detí,
- prečo sa jej syn chcel zabiť a čo mu pomohlo,
- aké pozitívum si zo života s autistom odnáša,
- čo je pre autistické deti dôležité.
Do povedomia verejnosti treba podľa nej zadať, aby sme si všímali, v čom je ich pozitívum a čím môžu pomôcť spoločnosti. Ak zlyhávajú, sú preťažení a nevládzu. Keď podporíme pozitívum, negatíva vieme podľa jej slov upraviť alebo eliminovať.
Alexandra Puchnovská je matkou 15-ročného autistu. "Čím je starší, tým je to lepšie. Od útleho detstva nás sprevádzali silné záchvaty. Komunikačné schopnosti mal vždy na skvelej úrovni, pôsobil ako diplomat. V niektorých momentoch ho však označovali za nevychované dieťa a to len preto, že bol úprimný," povedala.
Ľudia jej neverili. "Mnoho ľudí autistov hodnotí veľmi povrchne a podľa vzhľadu. Keď sa dieťa nekníše zo strany na stranu, nemá problém s rečou či očným kontaktom, nie je autista. To je pre rodiča bolestivé. Často môjho syna označovali ako nevychované dieťa. Vždy veci pomenoval priamo, pravdivo a tak, ako ich v tom okamihu cítil," vysvetlila.
