MALACKY. V Malackách vybudujú nové parkúrové ihrisko. Na projekte sa podieľa ministerstvo investícií, mesto Malacky a občianske združenie Pohybovňa.
Pohybovňa už spojila vyše 200 ľudí, chcú v tom pokračovať. Napriek tomu, že dosahujú úspechy v športe, ich filozofia je prvoradá. Učia sa rešpektu a súťažia najmä pre radosť.
Parkúr je známy najmä ako adrenalínový šport. Z filmov poznáme scény, kde športovci doslova nebezpečne skáču po vysokých budovách.
Zakladateľ združenia Stanislav Pálka však vraví, že hlavná myšlienka parkúru je o niečom inom. Hodiť by sa mohol každému, parkúristi sa totiž v prvom rade musia naučiť správne padať.
Ľudia mu neveria, že je autista. Preto chcel ukončiť svoj život Čítajte Skáču aj po budovách
V Malackách sa počas siedmich rokov pôsobenia občianskeho združenia zoskupilo vyše 200 členov priamo z mesta a okolitých obcí. Ide o deti od 5 do 16 rokov, v kategórii juniori, patria sem však aj skupina 18 plus, ale aj dospelí. Pohybovňa je členom Slovenskej gymnastickej federácie pod sekciou parkour.
"Náš športový klub je zaregistrovaný v Slovenskom zväze rekreačnej telesnej výchovy a športu. Ako tréneri sme absolventami alebo študentami FTVŠ UK," vysvetlil Pálka, ktorý je sám oficiálnym trénerom slovenskej reprezentácie.
V článku sa dozviete:
- Čo je to parkúr,
- aká je jeho hlavná myšlienka,
- ako ho rozvíjajú v Malackách,
- o priebehu tréningov,
- ako sa dá využiť v bežnom živote,
- o novom ihrisku, ktoré vybudujú.
Myšlienka parkúru vychádza z rešpektu a pomoci, jedno z pravidiel je nezanechať stopu. Neporiadok nerobia.
Parkúr sa v priebehu posledných rokov na Slovensku rozvinul. Niektorí chodia najmä loziť a skákať po veľkých budovách, iní sa učia skákať a robiť saltá, preliezať prekážky a dopadanie. Sám po budovách už neskáče.
"Osobne sa mi nepáči extrémny parkúr. Radšej zvážim, čo budem trénovať," povedal.
Parkuristi sú zvyknutí upratovať svoje tréningové miesto aj okolie. "Je to zároveň tichý šport - umenie, ktoré sa dištancuje od hluku a vandalizmu. Dúfam, že si nás ľudia nemýlia s vandalmi," povedal Pálka.
K parkúru ho priviedla približne v 6. ročníku na základnej škole vášeň pre šport, ktorému sa venoval od detstva. Zaspomínal na svoje prvé tréningy.
"Mal som nahádzanú kopu sena a z videa som sa učil padať a robiť salto dozadu," vysvetlil.
