Už roky bojujú za za záchranu kaštieľa na Záhorí, zapájajú sa aj rodiny s deťmi

Kaštieľ Jablonica (26 fotografií)

JABLONICA. Renesančný kaštieľ zo 16. storočia kúpili a za vlastné náklady začali aktivisti rekonštruovať už v roku 2017.

Je to ich vášňou, obetujú vlastný čas aj financie. Spolu s rodinami pracujú na jeho obnove. Každoročne organizujú rôzne podujatia, výťažok z nich putuje na rekonštrukciu.

Dokonca plánujú vybudovať parkovisko, aby počas podujatí nezaťažovali okolie kaštieľa.

Písali sme Písali sme V Senici riešili petície proti spaľovni odpadov, investor konečne prelomí mlčanie Čítajte 

Odovzdali mu svoje srdcia

Róbert Gálik, Martin a Tomáš Veneniovci kaštieľ v Jablonici kúpili v roku 2017. Odvtedy sa mu snažia vdychovať nový život. Situáciu im nezľahčuje fakt, že je zaradený na zozname národných kultúrnych pamiatok. To ovplyvňuje každý proces rekonštrukcie, výber špecialistov a taktiež ceny prác.

Tomáš Veneni je absolvent histórie. Venuje sa finančníctvu. Dúfa, že sa im podarí nájsť čo najpodrobnejšie dokumenty o kaštieli, aby mu dokázali vrátiť čo najvernejšiu podobu a monumentálnosť z jeho najlepších čias.

Podarilo sa im dať vytvoriť rodokmeň "kaštieľa", spracoval ho Jabloničan Peter Gaža. Namaľovala ho Katarína Schmiesterová. Je umiestnený na stene v čiernej kuchyni.

Kaštieľ spolu s historickým parkom a kostolom svätého Štefana Kráľa tvoria historické jadro obce.

Rekonštrukciu v minulosti podporilo aj ministerstvo kultúry sumou viac ako 300-tisíc eur, Trnavský samosprávny kraj dotáciou vo výške viac ako 42-tisíc eur.

Pridalo sa aj množstvo dobrovoľníkov. Veneniovci a Gálik sa o kaštieľ starajú pod záštitou občianskeho združenia Útulný domov, na ktorého činnosť môže každý prispieť, napríklad dvomi percentami z dane.

Pomáhajú si i Burzou starožitností a remeselným trhom, ktorý počas sezóny možno navštíviť každý mesiac počas vyhradenej soboty. Počas tejto sezóny sa budú burzy uskutočňovať od apríla do septembra, každú tretiu sobotu v mesiaci.

Podarilo sa im už zrekonštruovať južnú strechu, strechu na hospodárskej budove, bývalú čiernu kuchyňu a opravili predný plot.

Vymenili niekoľko okien a zreštaurovali vzácny portál. Pracovali na ňom vysokoškoláci - budúci reštaurátori. Portál vrátili na pôvodné miesto, spájal kaštieľ a hospodársky dvor a slúžil predovšetkým služobníctvu.

Chceli by opraviť západné krídlo, ktoré je vo veľmi zlom stave. Pravdou však je, že každá rekonštrukcia či projekt vyžadujú množstvo financií.

Čierna kuchyňa priam dýcha históriou a cítite sa v nej ako doma. K dispozícii je dokonca na prenájom aj s kompletným servisom a obsluhou.

Počas sezóny je k dispozícii aj ako kaviareň. Veneniho mrzí, že ľudia príliš nechodia.

Kaviareň býva otvorená v čase od 9. do 17. hodiny. Ľudia majú šancu priamo podporiť opravu tejto národnej kultúrnej pamiatky kúpou šálky dobrej kávy či vychutnaním si pohárika vína.

V súvislosti s kaštieľom im ide najmä o hlbší zámer. Všetky podujatia, ktoré robia, sú pre nich časovo náročné. Tri mladé rodiny, spolu s ich deťmi, sa už roky prispôsobujú potrebám kaštieľa. Popri vlastnej práci sa venujú tejto nezvyčajnej záľube.

Tomáš Veneni vysvetlil, že len prípravy na burzu starožitností si vyžadujú prácu od štvrtka do nedele. Vstupné je symbolické, rovnako ako aj poplatok predajcov na burze. "Nejde tu o zárobok. Všetky peniaze investujeme do kaštieľa," vysvetlil.

Investujú vlastné financie

Ľudia si podľa jeho slov často myslia, že majú z kaštieľa veľký zisk. Ani zďaleka to však nie je. Podľa jeho slov často investujú vlastné peniaze. Samotné podujatia v kaštieli organizujú práve preto, aby získali nejaké financie na rekonštrukcie a najmä údržbu.

Počas zimy sú nútení najmä v čiernej kuchyni využívať niekoľko odvlhčovačov vzduchu a temperovať priestory. "Čakáme, aké príde vyúčtovanie za elektrinu," dodal Veneni.

Nádvorie kaštieľa vyzerá ako kráľovská záhrada, doslova. Majitelia kaštieľa milujú Taliansko, sú tu olivovníky rôzneho druhu. Jeden vás upúta hneď pred vchodom na nádvorie. Má široký kmeň a vyzerá, že tu už rozhodne nejaký rok pobudol. Veneni vysvetlil, že má 400 rokov.

V útulnej predajni sa rozhodli podporiť najmä lokálnych a regionálnych výrobcov. Opäť sa vraciame k slovu symbolika, pretože aj to predávajú výrazne pod cenu.

V súvislosti s vínami usporadúva Veneni ochutnávku vín s rautom a odborným výkladom. Ako inak, než za symbolickú cenu.

"Ide nám prioritne o to, aby sme sem priviedli ľudí a vdýchli kaštieľu život. Zisk je tu takmer nulový. Upriamime tak pozornosť aj na región," dodal.

Chcú zriadiť parkovanie pre návštevníkov

Ich plánom do najbližšej budúcnosti je pokúsiť sa získať grant z ministerstva či župy. Potrebujú vymeniť ďalšie okná a západné krídlo je obrazne - tesne pred zrútením. Ďalšiu vec, ktorú sa už dlhodobo snažia riešiť, je parkovanie počas akcií, ktoré organizujú.

Čítajte tiež Čítajte tiež O dokončení modernizácie trate na Záhorí rokujú železnice s Váhostavom. Projekt riešia roky Čítajte 

K dispozícii je plocha pri železnici, ktorá je však vzdialená od kaštieľa približne 700 metrov, čo ľudí odrádza a tak parkujú na trávnikoch, pred domami a v okolí kaštieľa.

Situáciu komplikuje aj jednopruhový most smerom z Jablonice do Senice v tesnej blízkosti tejto kultúrnej pamiatky. Denne tadiaľ prechádzajú desiatky kamiónov už celé roky. V Jablonici čakajú na obchvat už doslova pol storočia.

"Keby most vymenili za dvojprúdový, pomohlo by to aj nám," dodal Veneni.

Za skvelú alternatívu označil voľnú plochu pri kostole oproti cez cestu. "Chceli by sme si túto nevyužitú plochu prenajať, starať sa o ňu a v prípade akcií, ako je napríklad burza, ju využiť na parkovanie pre návštevníkov," povedal.

Svoj zámer riešia s bratislavskou arcidiecézou.

Zaujímavosti z histórie

Jablonica bola do roku 1602 obyčajnou dedinou. Potom podľa historických prameňov nastal zvrat. Grófske rodiny Aponyiovcov a Pongrácovcov sa prisťahovali z neďalekého hradu Korlátko z Cerovej do Jablonice a obec dostala titul mesto. Zaujímavosťou je, že za tento titul musela vtedajšia Jablonica platiť určitým množstvom ovocia. V roku 1705 sa však Jablonica opäť stala dedinou.

Do obce dokonca zavítali cisárske vojská, ktoré naháňali Kuruci. Schovali sa práve v kaštieli. Z obáv, že Kuruci kaštieľ podpália dokonca strhli strechu. Kuruci však vyhrali, zajali až tisíc vojakov. Víťazné vojsko rozkrádalo celú dedinu, ničili dokonca nezrelú úrodu. Mnoho mŕtvol nepochovali, historické pramene hovoria o veľkých horúčavách, vďaka čomu nastala v dedine cholera.

Jablonica zohrala rolu aj pri Slovenskom národnom povstaní. Jablonický farár Jozef Zaic dokonca odišiel bojovať ako dobrovoľník. Jabloničania úzko spolupracovali s významnými osobnosťami ako bol napríklad Jozef Miloslav Hurban či Ľudovít Štúr. Zaic si tak získal veľkú dôveru cisárskeho dvora a vrátil tak dôležitosť aj celému rodu Aponyiovcov.

V dedine dokonca zažili zemetrasenie. Podľa historických záznamov to malo byť päť minút po polnoci z 9. na 10. januára roku 1906. Za obrovského hukotu zatriasla zem, z kostola dokonca spadol kríž. Zemetrasenie poškodilo niekoľko domov.