ROHOŽNÍK. V Rohožníku si obec objednala orez vzácnych 150-ročných líp. Časť odborníkov to zhodnotila ako poškodenie stromov, podnet na prešetrenie prijala aj enviropolícia a inšpekcia životného prostredia.
Podľa Kristíny Bockovej zo Štátnej ochrany prírody SR mal orez porušiť viaceré zásady.
"Vo väčšine prípadov boli orezané takmer všetky konáre. Samotný orez porušil zásady, vrátane obdobia kedy by mal byť vykonaný," uviedla ochranárka.
Firma, ktorá stromy orezala, však vidí situáciu inak. Konateľ LV agency Vladimír Lorenc hovorí, že konal výlučne na základe pokynov objednávateľa - starostu obce, a v záujme bezpečnosti ľudí.
Tvrdí, že polícia ani inšpekcia ho o vysvetlenie nežiadala. "Choré časti vegetácie nesmú mať pred ľudským životom prednosť. Všade, kde žije človek v kontakte s prírodou, dochádza ku konfliktu právom chránených záujmov," povedal.

Ako vnímate situáciu v Rohožníku?
Rozdelil by som to na niekoľko rovín. Ľudskú, odbornú a právnu. Možno niekoho prekvapím, ale v ľudskej rovine rozumiem aktivistom i obyvateľom, pokiaľ ide o ich obavy, či niekto nepoškodzuje ich životné prostredie.
Ani ja nechcem, aby v mojom okolí, ani nikde inde, dochádzalo ku zbytočnému výrubu drevín. Som na jednej vlnovej dĺžke s každým, komu ide úprimne o dobrú vec. Za takúto pozornosť a ostražitosť môžeme len poďakovať.
V článku sa dozviete:
- Ako situáciu vysvetlil majiteľ firmy a ako prijal kritiku arboristov,
- prečo podľa neho došlo k orezu stromov v takej miere,
- ako ochraňuje prírodu a zvieratá.
Vo vašom predchádzajúcom článku som registroval veľké emočné zaangažovanie sa ľudí, ktorí sa vyjadrili k výsledku orezu stromov.
No na internete som v spojitosti s tým postrehol i nepravdivé informácie o mojej osobe a údajnej nepeknej minulosti a prepojení s kauzami, s ktorými nemám nič spoločné, okrem zhody mien.
Po mojom zásahu sa nepravdy o mojej minulosti v priebehu pár hodín stiahli a oceňujem, že som sa dočkal i osobného ospravedlnenia. Za tému teda naďalej považujem len stromy v Rohožníku.
Ako je to teda podľa vás s porušením zákona pri oreze spomínaných stromov?
Na jednej strane je tu záujem udržiavať nenarušené životné prostredie, napríklad aj ponechaním vegetácie v stave, ako ju chce mať sama príroda. Na strane druhej máme záujem, aby na detský kočík alebo na skupinu detí hrajúcich sa na ihrisku nepadla odlomená vetva z narušeného či chorého stromu. Nežijeme predsa v bezzásahovom pralese, ale v obci, v ktorej majú nárok na život a bezpečie aj ľudia.
Keď tieto záujmy vážime, nevyhnutne musíme pristúpiť aj k preventívnym opatreniam. Nesmieme sa uspokojiť len s následnou korekciou stavu, kedy už dôjde ku neodvratným a nenahraditeľným škodám. To už sú právne povinnosti majiteľa pozemku, obce.
Pozeráte na to teda najmä z hľadiska vyššieho záujmu?
Bolo na mieste, že obec či obecný podnik objednali odstraňovanie život, zdravie a majetok ohrozujúcich častí stromov.
Skúsme zachrániť čo sa dá, ale neohrozujme ľudí nečinnosťou, pretože inak nebude otázka znieť či, ale kedy sa niečo stane. V rámci témy sme otvorení aj odbornej diskusii, ale ani počas nej nemôžeme pri existujúcom a známom nebezpečenstve nikomu odporúčať nedbanlivú nečinnosť. Teraz je však loptička na strane obce, pretože my nie sme majiteľom predmetných stromov a konáme len na základe objednávky.
Ako sa vyvinula situácia zo strany enviropolície a inšpekcie?
Pokiaľ ide o spomínané podania na enviropolíciu či inšpekciu životného prostredia, nepoznáme ich obsah. Nikto nás zatiaľ nežiadal o vyjadrenie či vysvetlenie. Keď sa tak stane, náležite sa vyjadríme a vec vysvetlíme. Sme presvedčení, že u týchto autorít sa prípad bude posudzovať vecne, odborne a v súlade s právnymi predpismi. Tam nemajú miesto prehnané emócie či neodbornosť.
Čo si o tomto oreze myslíte, aj napriek tvrdeniam ostatných arboristov?
Rozhodne chcem ubezpečiť, že rezy stromov vykonávame citlivo a odborne. Dodržiavame techniku a systematiku udržiavacích či stabilizačných rezov jednotlivých stromov. Vychádzame z metodických príručiek vypracovaných Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre v spolupráci s ďalšími štátnymi i mimovládnymi inštitúciami.

Tak to bolo i v Rohožníku, kde sme odporúčané štandardy uplatňovali vzhľadom na zistený, žiaľ, nedobrý stav nami upravovaných stromov.
Neteším sa z toho, ale niektoré zo stromov v Rohožníku naozaj neboli a nie sú v dobrej kondícii. Máme dokumentáciu, z ktorej vyplýva, že niektoré jedince boli ošetrované už v období pred februárom 2024, teda stav konkrétnych stromov v obci to vyžadoval už v minulosti. Pri podrobnom prieskume by i iný nezaujatý odborník musel dať za pravdu obci i nám.
Ako dlho sa venujete záhradníctvu?
Vyrastal som na dedine, takže sa mu venujem už od malička. Naša spoločnosť sa týmto aktivitám venuje oficiálne len od roku 2020. Avšak, ja ani naši zamestnanci, nie sme v tomto smere bez minulosti. Skúsenosti, ktoré vieme využiť pri našej činnosti, siahajú ďaleko pred obdobie vzniku tejto spoločnosti.
Čo robíte inak, než ostatní?
Angažujeme sa v oblasti starostlivosti o zeleň, pri podpore biodiverzity a vytváraní priaznivých podmienok pre život drobného hmyzu a iných živočíchov. Staviame hmyzie domčeky, vytvárame kvitnúce lúky, ktoré lákajú opeľovačov, rozmiestňujeme vtáčie búdky a v zimnom období vtáctvo prikrmujeme.
Pre jašterice, pavúky a iný hmyz vytvárame suché múriky. Máme radosť, keď sa nám darí primäť aj našich klientov, aby sa vytvárali odčlenené záhradné plochy od ovocných sadov, aby pestovali bio zeleninu a čo najmenej využívali chemické postreky.
Obce a mestá sa snažíme viesť k rozvoju zelených plôch a výsevu lúčnych zmesí, tvorbe ovocných sadov a výsadbe užitočných drevín lipových alejí, dubov a podobne.
Tam, kde je to možné a vhodné, po kosení zelených plôch nakopujeme pokosenú trávu a seno tak, aby slúžili ako útočisko pre ďalšie živočíchy ako sú žaby, ježkovia, zajace, jašterice a podobne. Snažíme sa o využívanie tzv. zeleného hnojenia, ktorým predchádzame nadmernému vysušovaniu pôdy, zaburineniu a zároveň dodávame pôde organické živiny.
Venujete sa pomoci mačkám a psom, čo vás k tomu priviedlo?
Asi všetky ideály, ktoré som uviedol. A tiež naozaj smutné skúsenosti a zážitky. Niekto to zvláda odvrátením pohľadu, ale my sme to nedokázali. Vyrástol som v rodine, ktorá má veľmi pozitívny vzťah ku zvieratám a ich utrpenie nám nikdy nebolo ľahostajné. Veľa psíkov a mačiek sme si i my sami adoptovali a zachránili.
Zažili sme i srdcervúce stavy, ktoré sme sa rozhodli riešiť z našich súkromných zdrojov – kocúrikovi Ferinovi sme zabezpečili liečbu chemoterapiou, druhú šancu sme dali mnohým psíkom, ktorým sme zachránili nielen život, ale sme im našli nové domovy v dobrých rodinách. Každý takýto príbeh by bol hodný samostatného a zaujímavého článku. Niektoré by boli so zlým, niektoré s dobrým, až krásnym koncom.
So sestrou Evou, na oduševnenie a výsledky ktorej som veľmi hrdý, sa roky venujeme zlepšovaniu životných podmienok psov a mačiek a snažíme sa aplikovať rôzne programy ich ochrany a regulácie ich populácie kastráciami a sterilizáciami. Vieme, že aj verejnosť začína byť citlivá na problematiku nežiaducich množiarní, týranie, na negatíva spojené s túlavými, opustenými a niekedy aj agresívnymi zvieratami.
Akú úlohu má vaše občianske združenie?
Založili občianske združenie Lilo podaj mi labku, ktoré predstavuje jednu z možných organizačných platforiem pomoci opusteným, túlavým či týraným zvieratám, najmä mačkám. Vďaka skvelým ľudom v združení tak dokážeme pomáhať oveľa viac. Zisťujeme, že sú medzi nami stále ľudia, ktorí majú veľké a dobré srdce a pomáhajú a pomáhajú nám i iným podobným občianskym združeniam, za čo im patrí veľké poďakovanie.

Bez ich pomoci by sme dokázali iba málo. Dúfame, že medzi našich podporovateľov a spolupracovníkov budú pribúdať i ďalší ľudia, ale i obce a mestá, ktorých účasť na riešení tejto problematiky považujeme za nevyhnutnú. A nemôžem opomenúť ani médiá, ktoré sa na zlepšení takisto môžu významnou mierou podieľať.