ŠAŠTÍN-STRÁŽE. V známom pútnickom meste Šaštín-Stráže na Záhorí malo dôjsť v roku 2019 k demolácii synagógy. Objavili sa však dobrovoľníci, ktorí budovu zachránili. Vzápätí sa zaradila medzi národné kultúrne pamiatky.
Ubehlo niekoľko rokov, práce na jej záchrane pokračujú a aktivisti majú s budovou veľké plány.
V synagóge sa konajú aj pred dokončením rekonštrukcie rôzne podujatia. Najbližšie bude 15. marca. Možno mu dokonca pripísať medzinárodný charakter.
Veľkolepé plány
Pri rekonštrukcii národných kultúrnych pamiatok sa musia zachovávať prísne postupy. Predtým, ako sa pristúpi k prestavbe, budovu musia posúdiť pamiatkari, reštaurátori aj statici.
Toto sa už v Šaštíne-Strážach stalo. Šaštínska synagóga už bola spomínanými odborníkmi dokonale preskúmaná. Objavili o tejto historickej budove veľa zaujímavého, čo bude v krátkej dobe publikované.
V článku sa dozviete:
- Kto stál za zrodom obnovy šaštínskej synagógy,
- ako obnova prebiehala,
- čo je hlavným zámerom aktivistov,
- o veľkých plánoch so synagógou.
Za zrodom projektu stoja dobrovoľníci na čele s diplomatom, fotografom a občianskym aktivistom Pavlom Demešom z Bratislavy, z ktorého sála nadšenie.
V tejto fáze bude podľa jeho slov potrebné, aby sa začalo v spolupráci s predstaviteľmi mesta a kraja diskutovať o konečnom využití objektu, čomu sa prispôsobí architektonické plánovanie a získavanie zdrojov.
Zo starých líp zostali po oreze pahýle. Odborníci hovoria o katastrofe, prípad rieši enviropolícia Čítajte Aktuálne je budova pripravená na organizovanie kultúrnych, vzdelávacích a spoločenských podujatí.
V synagóge je dnes už elektrina, osvetlenie a možnosť ozvučenia, čo v nej umožňuje organizovať rôzne kultúrno-spoločenské podujatia. Na tento rok ich je naplánovaných niekoľko. Dobrovoľníci plánujú do nich zapojiť aj miestne školy.
Najbližšie sa v nej uskutoční 15. marca v rámci cyklu prednášok o slovenských sakrálnych stavbách prezentácia spojená s diskusiou pre zahraničné predstaviteľky a predstaviteľov, ktorú organizuje občianske združenie Šaštínska synagóga v spolupráci s Medzinárodným klubom žien v Bratislave. Účastníci navštívia po prezentácii Baziliku Sedembolestnej Panny Márie.
Zrodenie obnovy
Pavol Demeš spolu s miestnymi dobrovoľníkmi – majiteľom objektu Jozefom Sušilom, Grétou Sokolovou, Pavlom Kormanom, Frederikom Packom, Romanom Malenovským, ako aj bratislavským architektom Michalom Bogárom, Martinou Riškovou z Kútov a ďalšími rozvinuli činnosť občianskeho združenia, ktoré sa snaží objekt nielen zachrániť, ale postupne mu dať nový účel.
Ak ste ešte šaštínsku synagógu nevideli, budete milo prekvapení jej grandióznosťou. Hoci na jej stenách vidno zub času, je to majestátna budova. Pri pohľade na ňu vás zahreje pocit, že existujú ľudia, ktorí majú záujem starať sa o takýto unikát. Prekvapí vás svojou veľkosťou.
A nie je jedinou svojho druhu. Vo vnútri synagógy môžete vidieť panely s fotografiami všetkých 81 synagóg na Slovensku, ktoré odfotografoval Zdenko Dzurjanin.
Trvalú výstavu pod názvom Sláva a smútok slovenských synagóg kurátorsky pripravil Pavol Demeš. Ide o nezabudnuteľné stopy doby a pripomienku vecí dávno minulých, spojených s holokaustom a tragédiou našich židovských spoluobčanov.
Ich posvätné miesto – synagógu po druhej svetovej vojne postihol podobný osud, ako mnohé iné synagógy u nás. Po vojne prešla pod správu Jednotného roľníckeho družstva Šaštín a mala rôzne komerčné využitia. Stala sa skladom, sýpkou, opravovňou áut. Keď už bola úplne zdevastovaná, dostala sa pred niekoľkými rokmi do súkromných rúk a bola pripravená na demoláciu.
Synagógu sa dobrovoľníkom podarilo v septembri 2019 zachrániť na poslednú chvíľu. Založili občianske združenie Synagóga Šaštín-Stráže Galerye Shul a spustili záchrannú akciu. Krajský pamiatkový úrad vydal po dvoch mesiacoch rozhodnutie o zaradení budovy medzi národné kultúrne pamiatky.
Vďaka podpore Trnavského samosprávneho kraja, Nadácie SPP a ďalších sponzorov sa podarilo schátranú budovu vyčistiť od obrovského množstva sute a trusu stovák holubov, ktoré tu hniezdili. Najdôležitejšou akciou bolo zastrešenie budovy, zabezpečenie vstupu do nej a vyčistenie okolia.
Skaličanov nahnevalo zdražovanie parkovaného. Návrh poslanci neschválili, ľudia podpisujú petíciu Čítajte Ján Raclavský z organizačného oddelenia TTSK pochválil prácu dobrovoľníkov. Zhodnotil, že projekty, ktoré doteraz vypracovali, boli výborné. V ich činnosti a v budove synagógy vidí veľký potenciál.
Synagóga sa nachádza neďaleko národnej svätyne Baziliky Sedembolestnej panny Márie, čo vytvára do budúcnosti potenciál pre pritiahnutie domácich a zahraničných turistov.
Tvorili silnú komunitu
V časoch výstavby šaštínskej synagógy v roku 1852 žilo v meste asi 2600 ľudí, z toho okolo 500 Židov. Šlo o silnú komunitu. V dôsledku holokaustu dnes v Šaštíne-Strážach nežije ani jedna židovská rodina.
Denis Haberland z Pamiatkového úradu SR vysvetlil, že prví Židia sa v Šaštíne a okolí usadili pravdepodobne už v 16. storočí a boli pod ochranou šľachtického rodu Czoborovcov.
Stará synagóga prestala veľkosťou a pravdepodobne pre zlý stavebno-technický stav, spôsobený okrem iného povodňou v roku 1820, vyhovovať. Objekt novej synagógy, prevažne realizovanej z tehál vyrobených najpravdepodobnejšie z tehelne obce Smolinské, ktorá bola hlavným výrobcom viacerých druhov tehál a strešných škridlí a hrebenáčov pre Panstvo Šaštín, si Židia postavili v roku 1852 v duchu neskorého klasicizmu na mieste starej kamennej synagógy.
Predsieň synagógy zanikla zrejme na začiatku 20. storočia, možno na 50. výročie vzniku synagógy v r. 1902, kedy ju stavebne upravili bez toho, aby museli o túto úpravu žiadať súhlas od správcu habsburgského panstva. Do bočných fasád vtedy prerazili dve kruhové okná a upravili dodnes čiastočne zachovanú interiérovú výmaľbu.
Následne odstránili pôvodný doskový strop, ktorého nosné trámy boli kotvené v úrovni korunnej rímsy a po obvode plášťa objektu a súčasne zavesené o konštrukciu krovu strechy. Na jeho mieste realizovali nový drevený omietaný a maľovaný kazetový strop nesený pomocou štyroch železných nosníkov bez toho aby museli odstrániť strechu synagógy.
Upravil sa vstup do synagógy a vstupy na ženskú galériu, ktorá bola podľa Eugena Barkánya, židovského historika ktorý mal za úkol spísať všetky zachované židovské pamiatky po 2. svetovej vojne, nesená stĺpmi s iónskymi hlavicami. Pravdepodobne v tom čase vznikol aj nemecký nápis v kartuši uličnej fasády, dnes s takmer nečitateľným textom: „Postavená na slávu Božiu v roku ...“
Keď synagógu po roku 1950 zoštátnili, premenila sa na sklad a dielňu. Za týmto účelom boli odstránené takmer všetky jej vizuálne a symbolické znaky, architektonické detaily a prvky, ktoré by prezrádzali, či poukazovali na pôvodnú funkciu a vlastníctvo stavby. Odstránili predsieň, ženskú galériu, takzvaný babinec, podlahu, na mieste svätostánku realizovali montážnu jamu, okná boli čiastočne zamurované, zamrežované a zmenšené, vnútorný priestor bol rozčlenený na dve poschodia, stavba tak z exteriéru získala vzhľad trojpodlažnej vidieckej poschodovej sýpky.
